Antibiotiká sú prirodzene produkované mikroorganizmami, ktorých úlohou je inhibovať rast iných mikroorganizmov, prípadne ich priamo zabíjať. Kritériá, ktoré určujú využiteľnosť antibiotika sú založené na vlastnostiach, že látka má byť maximálne toxická pre mikroorganizmy a súčasne minimálne toxická pre tkanivá a orgánové štruktúry cicavcov a človeka.
Mechanizmy účinku antibiotík
1. Zásah do syntézy bunkovej steny baktérií (typické pre penicilíny, vankomycín, cykloserín). Všetky tieto látky majú baktericídny účinok na aktívne sa deliace bunky mikroorganizmov. Nepôsobia na bunky v pokojovom štádiu a organizmy, ktoré nemajú bunkovú stenu.
2. Ovplyvňovanie bunkovej membrány (typické pre polymyxíny) 3. Zásah do metabolizmu nukleových kyselín (griseofulvín, rifampicín) 4. Zásah do syntézy bielkovín na ribozomálnej úrovni (chloramfenikol, tetracyklíny, aminoglykozidy, makrolidové antibiotiká) 5. Zásah do intermediárneho metabolizmu baktérií (sulfonamidy) Podľa výsledkov pôsobenia na mikroorganizmy je účinok každého ATB buď: - baktericídny (priamo usmrcuje baktériu) - bakteriostatický (spomaľuje a zastavuje rast mikróbov)
Rezistencia na ATB
1. prirodzená (primárna) rezistencia: mikroorganizmus je necitlivý k ATB z dôvodov geneticky a štrukturálne daných. Jedným z takých faktorov je napríklad aj stavba bunkovej membrány a bunkových stien grampozitívnych a gramnegatívnych baktérií.
2. Získaná (sekundárna) rezistencia: v tomto prípade sa pôvodne citlivé mikrobiálne kmene stanú vplyvom určitých podmienok rezistentné na konkrétne ATB. Sekundárna rezistencia mikroorganizmu je často získavaná prenosom plazmidov, buď konjugáciou alebo transformáciou.
Mechanizmy podieľajúce sa na vzniku rezistencie:
a) Mikroorganizmus tvorí enzýmy, ktoré inaktivujú ATB
b) Stena mikrobiálnej bunky nie je viac permeabilná pre ATB c
) Baktéria začne vo zvýšenej miere syntetizovať antagonistu
d) Zmena väzbového miesta ATB na celulárnych štruktúrach Toxicita ATB ATB spôsobujú alergie, niektoré typy môžu pôsobiť hematotoxicky, hepatotoxicky, nefrotoxicky, neurotoxicky alebo môžu spôsobovať poruchy statoakustiky.
Základné princípy ATB terapie: - podávanie ATB len v indikovanom prípade - včasné začatie terapie - udržiavanie účinných hladín - zbytočné neprekračovanie dávok - lokálne podávať len výnimočne - nepoužívať ATB na liečbu vírusových infekcií
Prehľad antibiotík
ATB môžeme rozdeliť podľa:
a) chemickej štruktúry
b) antimikrobiálnej účinnosti
c) iných klinicky významných kritérií I.
Betalaktámové ATB:
a) penicilíny
b) cefalosporíny
II. Aminoglykozidy:
a) I. generácia
b) II. generácia
c) III. generácia
III. Polypeptidy
IV. Klasické širokospektrálne ATB:
a) chloramfenikol
b) tetracyklíny
V. Protistafylokokové ATB:
a) makrolidy
b) azalidy
c) linkomycínové ATB
V. Tuberkulostatiká
VI. Chemoterapeutiká
VII. Antimykotiká
I. Betalaktámové ATB
1. Penicilíny: - objaviteľ Fleming – r. 1928 - prvé použitie PNC – r. 1941 - PNC inhibujú syntézu bakteriálnej steny väzbou na špecifický proteín (PBP-penicilin binding protein), a aktivujú autolytické enzýmy bunkovej steny, výsledkom je baktericídna aktivita Výhody: baktericídna aktivita, rýchly nástup účinku, veľké terapeutické rozpätie, dobrá znášanlivosť, pomalý vývoj rezistencie Nevýhody: ohraničené spektrum, alergie, krátky polčas, účinok iba vo fáze rastu Spektrum účinku: G+ pneumokoky, G+ streptokoky, gonokoky, spirochéty, niektoré PNC pôsobia aj na stafylokoky Ťažisko použitia: faryngitídy, tonzilitídy, eryzipel, celulitída, šarlach
1. skupina PNC Klasické PNC: PROKAIN PNC - aplikuje sa hlboko do svalu (i.m.), dávky treba redukovať u novorodencov a pacientov s renálnou insuficienciou BENZATIN PNC - používa sa na dlhodobú prevenciu komplikácií streptokokovej infekcie V-PENICILIN - acidorezistentný, použitie per os, na liečbu ďalších streptokokových infekcií PENAMECILIN (PENCLEN) - vhodný na dlhodobú prevenciu streptokokových infekcií
2. skupina PNC Aminopenicilíny - majú rozšírené spektrum účinku aj na G- baktérií (E. coli, Salmonely, Shigely) - nepôsobia na stafylokoky produkujúce beta-laktamázu - patrí sem ampicilín a amoxicilín
3. skupina PNC Karboxypenicilíny - účinné proti kmeňom Proteov a Pseudomonas aeruginosa - aplikujú sa i.v., podanie i.m. je veľmi bolestivé - môžu vyvolať flebitídu, poruchy zrážanlivosti a krvácavosť - nesmú sa kombinovať s kys. acetylsalicylovou - patrí sem karbenicilín a ticarcilín
4. skupina PNC Ureidopenicilíny - používajú sa pri závažných infekciách vyvolaných Ps. aeruginosa a Proteami - aplikujú sa výlučne parenterálne - majú nízku toxicitu a dobrú znášanlivosť - patrí sem azlocilín, mezlocilín, piperacilín
5. skupina PNC Oxazozylpenicilíny: - sú betalaktamázostabilné, používajú sa na liečbu stafylokokových infekcií - patrí sem oxacilín, cloxacilín, dicloxacilín, flucloxacilín, nafcilin, meticilin PNC sú najbezpečnejšie ATB. Medzi nežiadúce účinky patrí alergia, zriedkavo neurotoxicita, hyperkaliémia u ľudí s poruchami obličiek
2. Cefalosporíny - majú široké spektrum, protistafylokokovú aktivitu, nízky výskyt alergií, používajú sa aj na enterobaktérie a klebsiely. Sú v súčasnosti najrozšírenejšie ATB. -
Delíme ich do štyroch generácií:
I. cefalexin, cefazolin, cefalotin
II. cefaklor, cefamandol, cefuroxim
III. cefixím, cefoperazon, ceftazidín
IV. cefpirom, cefepim, cefoxitin
II. Aminoglykozidy I. generácia: - kanamycín – na G+ aj G- baktérie, NÚ: ototoxicita, nefrotoxicita - neomycín – iba lokálne a per os, NÚ: ototoxicita, nefrotoxicita - spektinomycín – použitie výlučne pri gonnorei - streptomycín – liečba tuberkulózy, NÚ: neurotoxicita, ototoxicita
II. generácia: - gentamycín – pri ťažkých septických stavoch a ťažkých močových infekciách - netilmycín, tobramycín
III. generácia - amikacín – odolný voči enzýmom, má vysokú aktivitu, nesmie sa podávať spolu s furosemidom, lebo sa zvyšuje nefrotoxicita
III. Polypeptidové ATB: - patrí sem colistín a polymyxín - per os sa neresorbujú, sú ototoxické a nefrotoxické, spôsobujú neuromuskulárnu blokádu - podávajú sa pri infekciách slizníc, kĺbov a popáleninách
IV. Klasické širokospektrálne ATB: Chloramfenikol - pôsobí baktériostaticky, na G+, G-, ricketsie, brucely. Je toxickejší ako PNC a cefalosporíny. Používa sa pri brušnom týfe, paratýfe, pertussis. - NÚ: ireverzibilná aplázia kostnej drene, superinfekcie a GIT-ťažkosti Tetracyklíny - pri akné, chronickej bronchitíde, cholere, brucelóze, Q-horúčke, trachóme, mykoplazmatických bronchitídach - KI: alergie do 8 rokov, renálna insuficiencia, slnenie počas liečby - NÚ: poškodenie pečene, obličiek, ukladanie do kostí a zubov - Patrí sem chlórtetracyklín, oxytetracyklín, doxycyklín, rolitetracyklín V. Protistafylokokové ATB Makrolidy: erytromycín, spiramycín, roxitromycín, azitromycín Linkomycíny: klindamycín, linkomycín
VI. Tuberkulostatiká - cykloserín, izoniazid, pyrazínamid, rifampicín
VII. Antimykotiká - patrí sem napr. griseofulvín, ketokonazol, miconazol, fluconazol, nystatín.
LITERATÚRA: 1. Mirossay, L. a kol.: Špeciálna farmakológia 2. Lincová, D., Farghali, H.: Základná a aplikovaná farmakológia Spracovali: Branislav Dlugoš, Peter Kolman, JLF UK Martin