Kortikoidy sa používajú vo všetkých aplikačných formách – tablety, injekcie, krémy, aerosóly. Dávky kortikoidov indikujeme podľa charakteru ochorenia od nízkych - 5 až 10 mg cez stredné - 20 až 60 mg až po vysoké - vyše 60 až 1000 mg na deň. Pri substitučnej terapii dávkujeme glukokortikoidy tak, aby sme napodobnili ich diurnálny rytmus. Najvyššie dávky dávame ráno, najnižšie večer. Terapeutické dávky kortikoidov znižujeme pri ústupe príznakov ochorenia a pri nežiadúcich účinkoch. Znižovanie dávok musí byť postupné a pri dávkach pod 10 mg denne veľmi pomalé – o 5 mg za týždeň. Pri dávke 5 mg denne znižujeme dávku o 1 mg za týždeň. I keď sú značné interindividuálne rozdiely, v priemere už po týždňovom podávaní 20 – 30 mg Prednizonu denne môže vzniknúť latentná adrenokortikálna insuficiencia. Pacienti by mali byť informovaní, že nesmú svojvoľne znižovať alebo vynechať dávku. Pri strese musia dávky kortikoidov zvýšiť a mali by pri sebe nosiť záznam, že sú liečení kortikoidmi, čo je dôležité v prípade úrazu či bezvedomia. Pri rýchlom znížení dávok môže nastať exacerbácia ochorenia alebo adrenokortikálna insuficiencia. Priebeh liečby môžeme sledovať kontrolovaním exkrécie 17 OHCS v moči alebo určením hladiny kortizolu v plazme. Funkcia hypofýzy sa obnoví až po niekoľkých mesiacoch. NEŽIADÚCE ÚČINKY: Okrem uvedenej adrenokortikélnej insuficiencie po vynechaní kortikoidnej liečby, najzávažnejším problémom pri dlhšie trvajúcej terapii je vznik iatrogénneho Cushingovho syndrómu. Zmena výzoru, hirzutizmus, akné a zvyšovanie hmotnosti upozornia na vedľajšie účinky steroidnej liečby. Častou poruchou, ktorá vzniká pri terapii, je osteoporóza s kompresnými fraktúrami chrbtice. Tomuto riziku sú vystavené najmä ženy po menopauze, starší ľudia a imobilní pacienti. Príčinou je antianabolický, kolagenolytický účinok, porušená resorpcia Ca z čreva a inhibícia osteoblastickej aktivity. Popri patologických fraktúrach kostí vzniká aseptická nekróza hlavice humeru a poruchy dentínu a zubnej skloviny. Poruche predchádzame prerušovanou liečbou, rehabilitáciou, podávaním androgénov, estrogénov, kalcitonínu, vápnika, vitamínu D a fluoridov. Znížená rezistencia na infekcie spôsobuje exacerbáciu chronických infekcií, najmä Tbc. Nebezpečná je aj generalizácia nešpecifickej infekcie niekedy aj nízkovirulentnými oportúnnymi patogénmi. Je dôležité si uvedomiť, že glukokortikoidy zastierajú lokálne i celkové príznaky zápalovej reakcie. Glukoneogénny účinok môže demaskovať latentný alebo zhoršiť už jestvujúci diabetes mellitus, preto treba zvýšiť dávky inzulínu. U pacientov s anamnézou vredovej choroby môžu glukokortikoidy aktivovať vredovú chorobu so zvýšeným rizikom nepoznanej perforácie. Kortikoidy môžu zhoršiť hypertenziu a u starších ľudí príznaky kardiálnej dekompenzácie. V týchto prípadoch obmedzujeme prísun solí, zvýšime dávky antihypertenzív. Pri liečbe vznikajú aj psychické ťažkosti najmä u labilných jedincov. Pacienti majú eufóriu, nespavosť, depresie. Môžu sa demaskovať latentné psychózy. TERAPEUTICKÉ ÚČINKY: Pri liečbe kortikoidmi využívame ich protizápalový, imunosupresívny, protialergický, protišokový, hypokalciemický a antineoplastiský účinok. Protizápalový účinok je podmienený obmedzením exsudatívnych a proliferatívnych prejavov zápalu. Na jednej strane sa takto obmedzí hojenie rán, ale na druhej strane sa protizápalový účinok kortikoidov používa pri liečbe kolagenóz, kde hyperergický zápalový proces určuje rozsah poškodenia jednotlivých orgánov. Kortikoidy možno použiť aj na liečbu niektorých foriem tuberkulózy a najmä meningitídy. Inhibícia imunitných procesov je spôsobená zníženou bunkovou imunitou, zníženou tvorbou protilátok a spomalením reakcie antigénu s protilátkou. Popri liečbe kolagenóz vrátane reumatickej horúčky a progresívnej polyartritídy sa tento účinok využíva pri transplantácii orgánov. Protialergický účinok je vlastne sumáciou protizápalového a imunosupresívneho účinku. Využíva sa pri terapii anafylaktického šoku a ostatných prejavov alergie (sérová choroba, angioneurotický edém, urtikária, bronchiálna astma), z gastrointestinálnych ochorení v liečbe collitis ulcerosa, ileitis terminalis, niektorých foriem hepatopatií, sprue, z krvných ochorení pri získanej hemolytickej anémii, granulocytopénii a idiopatickej trombocytopénii. Účinok kortikoidov sa využíva aj v liečbe nefrotického syndrómu. Protišokový účinok sa uplatňuje pri anafylaktickom šoku, pri Gram negatívnej sepse, traumatickom a operačnom šoku, najmä pri súčasnej adrenokortikálnej insuficiencii. Hypokalcemický účinok spočíva v tom, že kortikoidy bránia resorpcii Ca z tenkého čreva, čo sa využíva pri paraneoplastických hypokalciémiách. Antineoplastický účinok je sporný. Prednizon je súčasťou cytostatickej liečby niektorých foriem leukémií a lymfogranulómu. Pri ostatných formách malígnych ochorení majú skôr paliatívny účinok – zlepšujú celkový psychický a somatický stav pacienta. V endokrinologickej indikácii popri substitučnej liečbe sa kortikoidmi lieči progresívna forma exoftalmu a tyreoitída. Ďalej sa využívajú v neurológii, otorinolaryngológii a dermatovenerológii. INDIKÁCIA LIEČBY: Indikácia liečby kortikoidmi je závažné rozhodnutie najmä pri chronických ochoreniach z dôvodu veľkého množstva ich nežiadúcich účinkov. V snahe eliminovať mineralokortikoidný a potenciovať proizápalový a antialergický účinok vyrábajú sa syntetické prípravky, z ktorých najpoužívanejší je Prednizon. POUŽITÁ LITERATÚRA: Gvozdják, Ján a kol. Interná medicína. Vydavateľstvo Osveta, Martin, 1995 Lincová D., Farghali H. et al. Základní a aplikovaná farmakologie. Galén, Praha, 2002 Spracovali: Baráni Marcel, Šípka Ján, JLF UK Martin