|
Vaše jednanie musí byť pokojné, zdvorilé, cielené |
|
oslovujte pacienta jeho menom a vykajte mu |
|
predstavte sa pacientovi |
|
pýtajte sa pokojne a vecne na ťažkosti pacienta |
|
nikdy nepodceňujte/nepreceňujte odpovede pacienta |
|
vyvarujte sa všetkých neurčitých domnienok o diagnóze a liečbe |
|
pokúste sa vytvoriť vzťah dôvery |
|
pokúste sa pacientovi uľahčiť jeho situáciu vcítením sa do jeho situácie, ľahšie sa Vám budú nachádzať slová |
|
nezaťažujte pacienta svojim súcitom, ale preorientujte ho pre aktívnu pomoc |
|
rešpektujte súkromné práva pacienta, presvedčte ho o nevyhnutnosti Vášho postupu |
|
pokúste sa psychicky problémových pacientov získať ku spolupráci presvedčivým objasnením situácie |
|
nenechajte sa nikdy vyprovokovať agresiou a urážkami k neuváženým výrokom alebo činom |
|
nikdy nekričte |
|
pokúste sa obmedziť rušivé vplyvy |
|
preneste na prekážajúce osoby časť úloh (napr. vypisovanie nacionálií, zaistenie miesta nehody) |
|
vyvarujte sa diskusie medzi záchrancami |
|
obmedzte sa len na dôležité pokyny |
|
nikdy nezabúdajte na pacienta a jeho situáciu, aj keď ste prekvapený jeho symptómami, alebo konaním |
|
pacient má strach, vysvetlite mu Váš postup výkonov a cieľ, ktorý chcete dosiahnuť |
|
dobre uvážte, či prevezenie pacienta na psychiatrické oddelenie bude uskutočnené proti jeho vôli |
|
povedzte pacientovi a príbuzným, do ktorej nemocnice a na ktoré oddelenie budete pacienta prevážať |
|
aj pri ošetrovaní pacientov v bezvedomí obmedzte výroky len na nevyhnutne potrebné, pretože ich môže pacient vnímať aj v hlbokom bezvedomí |
Zdroj: 17

