Základné informácie

PÍSOMNÉ PRÁCE

Každá písomná práca má určité obsahové atribúty, podľa ktorých môžeme hovoriť o rôznych úrovniach jej pôvodnosti.

Publikované práce podľa pôvodnosti: a) pôvodné dokumenty, b) sumarizačné/prehľadové dokumenty, c) kompilačné dokumenty, d) „reedície“, e) dokumentografické dokumenty.

Príklady definícií písomných dokumentov
Pôvodný dokument je dokument tvorený v rozhodujúcej miere novými informáciami, dovtedy nezaznamenanými v iných dokumentoch. Synonymum: primárny dokument. Práce vedecko-odborného charakteru, ktoré prinášajú nové, objavné informácie, nové výsledky, postupy alebo zistenia, sa teda nazývajú pôvodné články.

Sumarizačný dokument je dokument, ktorý zhrnutím, zovšeobecnením alebo utriedením poznatkov úplne alebo z väčšej časti prevzatých z iných dokumentov, vytvára novú hodnotu. Synonymum: prehľadové práce.
Články, ktoré sa venujú okruhu určitých tém ich prierezovým spracovaním, sa nazývajú prehľadové. Prehľadové články sumarizujú a syntetizujú údaje z literatúry na danú tému alebo otázku a ich cieľom je poskytnúť perspektívu na základe predchádzajúcich prác.

Kompilačný dokument je dokument, ktorý v novom vyjadrení, prispôsobenom určitému špecifickému cieľu, opakuje informácie prevzaté z iných dokumentov.

Bakalárske a diplomové práce môžu mať prvky pôvodnosti, sumarizácie i kompilácie. To znamená, že bakalárske a diplomové práce sú skôr prehľadové a môžu vychádzať viac z rôznych primárnych a sekundárnych informačných zdrojov (napr. knihy, časopisy, internetové databázy) ako z vlastného bádania, výskumu, experimentov a pod. Postupne sa však objavujú kvalitné pôvodné bakalárske či diplomové práce, v ktorých autori preukazujú aj vlastnú tvorivosť a prezentujú nové zaujímavé pohľady a poznatky.

Výsledkom výskumu autora/autorov by malo byť, že výskum sa musí dopracovať k tomu, aby o predmete záujmu povedal to, čo sa ešte nepovedalo, alebo sa autor pozrel novým pohľadom na veci, ktoré sú známe. Stručne ide o pôvodnosť, novosť poznatku alebo o novosť pohľadu.

V praxi sa odporúča rozlišovať medzi jednoduchou, netvorivou kompiláciou, t. j. bezduchým odpisovaním a netvorivým využívaním cudzích myšlienok, a tvorivou kompiláciou, akousi prehľadovou štúdiou s určitým autorským zámerom, pri ktorej autor pracuje síce prevažne s cudzími zdrojmi (obrovské množstvo informačných databáz), ale dospieva k novým pohľadom, záverom, prípadne poznatkom. Takúto metódu netreba negovať, lebo je užitočná.

Atribút novosti v diplomových a analogických prácach je veľmi relatívny. Relativizuje ho práve spomínaná dostupnosť obrovského množstva poznatkov a informácií z celého sveta cez internet alebo iné informačné databázy, siete a systémy („už skoro všetko bolo objavené“).

Príklad štruktúrovanej písomnej práce (mnohé druhy prác, vrátane diplomových majú porovnateľnú štruktúru)
Vedecký a odborný článok
Vedecký článok je vedecko-náučný útvar, ktorý v písanej forme sprostredkúva originálne výsledky vedeckovýskumnej práce. Pre ľahšiu orientáciu, a tým aj čitateľnosť práce je potrebné usporiadať informácie podľa určitej štruktúry. Treba si uvedomiť, že pre písanie vedeckého článku neexistuje „norma“. V článkoch založených na pozorovaní, dotazníkoch, spracovaní retrospektívnych údajov (napr. chorobopisy) alebo na experimente však autori spravidla (nie nevyhnutne) členia text na niekoľko častí: názov práce, abstrakt, úvod, materiál a metodika, výsledky, diskusia, záver.

Napísanie článku by malo byť vyvrcholením na prvý pohľad trochu komplikovaného reťazca: „hľadať – vyberať – čítať – premýšľať – sústreďovať – zhruba načrtnúť – skúmať – nachádzať – zhromažďovať – triediť – skúmať – spracovať – zaznamenať – klasifikovať – analyzovať – hodnotiť – počítať – vysvetľovať – sumarizovať – dokumentovať – zhruba načrtnúť – napísať – organizovať – usporiadať – označiť – revidovať – prepísať – skontrolovať – ukončiť – uschovať – publikovať – rozširovať – komunikovať – prezentovať“ („find – select – read – think – focus - draft – search – find – collect – select – research – work – record – classify – analyse – evaluate – calculate – explain – summarize – document – draft – write – organize – order – label – revise – rewrite – review – finish – store – publish/or perish – disseminate/share – communicate/present“).

Kým autor začne písať odborný článok, mal by si položiť tieto otázky:
- čo chce tlmočiť vo svojom článku,
- ako najlepšie by prezentoval tento odkaz,
- komu ho adresuje (cieľové publikum),
- kde by ho mal zverejniť (ktorý je „ten správny“ vedecký časopis).

Rady
Mnohé články/práce publikované v súčasnosti sú zvyčajne modifikáciami existujúcej literatúry alebo teórií. Vo vedeckom článku by malo byť vždy niečo originálne, pretože duplicita informácií neznamená nijaký prínos k poznaniu. Niekedy sa treba zamyslieť, či „kombinácia“ už známych informácií publikovaných v „novom“ článku dáva zmysel. Na druhej strane kvalitne kompilačne spracovaná problematika môže znamenať prínos k rozvoju poznania práve novým pohľadom.
Pred napísaním vedeckého a odborného článku/inej práce si treba uvedomiť, aký je jeho zmysel. Ak má byť článok čítaný, musí byť čítavý a čitateľný; pisateľ musí teda prihliadať na čitateľa.  
Publikované práce by nemali byť multiplicitné, redundantné, založené na klamstve, čistej kompilácii a pod. Autori sa musia vyhýbať plagiátorstvu (predloženie časti alebo úplnej práce iných autorov, najčastejšie v preloženej mutácii, „nové autorstvo“), falzifikácii (fabrikovanie údajov) i opakovanému publikovaniu významnej časti alebo dokonca celej práce v rôznych časopisoch.

Komentáre k písomným prácam (obdobné komentáre platia aj pre iné druhy písomných prác, vrátane diplomových)
Autor/autori vedeckého a odborného článku
Je dôležité vedieť, kto môže a kto nemôže byť autorom práce. Vedecká komunita vo svete formuluje zásady pre priznávanie autorstva príslušnej práce. Aby mohol byť niekto uznaný za autora, musí významne prispieť ku koncepcii, realizácii, analýze a napísaniu štúdie a byť spoluzodpovedný za to, čo je publikované.
Kľúčové slová vedeckého a odborného článku
Kľúčové slová (indexy, deskriptory, predmetové heslá) sú slová, ktoré sa vzťahujú na tému a odkrývajú obsah práce. Zoznam kľúčových slov umožňuje rozšíriť indexové a abstraktové služby o ďalšie slová, okrem tých, ktoré sú uvedené v názve práce. Vhodné je používať štandardné tezaury kľúčových slov (napr. pre oblasť medicíny systém MeSH – Medical Subject Headings).
Abstrakt
Abstrakt je konkrétna a výstižná charakteristika obsahu článku/dokumentu.
Podľa normy ISO je to skrátené, presné vyjadrenie obsahu dokumentu bez dodatočnej interpretácie jeho výkladu alebo kritiky a bez hodnotiaceho stanoviska toho, kto je autorom abstraktu. Autor by mal venovať príprave abstraktu maximálnu pozornosť, pretože v skrátenej podobe ním predstavuje svoju prácu odbornej verejnosti, súčasne prácou predstavuje aj svoju inštitúciu. Abstrakt má byť zrozumiteľný (aj bez štúdia celého dokumentu), koncízny a kompletný. Ak je dobre vypracovaný, uľahčuje a zefektívňuje čítanie celej práce. Nemá obsahovať ani jedno zbytočné slovo, musí byť logický, plynulý a dobre čitateľný. Je miniatúrou článku/správy bez špecifických detailov. Má umožniť čitateľovi presne a rýchlo identifikovať základný obsah dokumentu. Má podporiť záujem čitateľa a podnietiť ho, aby si prečítal celý článok. Má umožniť čitateľovi/výskumníkovi zapamätať si kľúčové údaje a nálezy. Pri písaní abstraktu sa autor pridržiava redakčných pokynov (štruktúrovaný, neštruktúrovaný abstrakt). Štruktúrovaný abstrakt sa zvyčajne skladá z vlastného textu (na začiatku jedna-dve vety – súhrn hlavnej idey práce, predmetu a obsahu prezentovaného výskumu/sledovania, hlavný dôvod jeho uverejnenia), stručnej formulácie hlavných cieľov, všeobecného opisu súborov, použitých metód, postupov, konkrétnych výsledkov s uvedením štatistickej významnosti, skoncentrovanej diskusie o jednom alebo dvoch významných nálezoch/zisteniach, hlavných záverov, možného uplatnenia výsledkov v praxi.
Úvod
Úvod je prvá komplexná informácia o práci, jej cieli, obsahu a štruktúre, ktorú čitateľ dostane. Má byť jasný, stručný, malo by v ňom byť uvedené, prečo je práca dôležitá a prečo sa autor rozhodol spracovať danú tému. Úvodnou časťou odborného článku môžeme čitateľa získať, ale aj stratiť. Výstižným úvodom by sme mali v čitateľovi prebudiť záujem a presvedčiť ho, že bude čítať práve tento konkrétny článok. Autor tu podrobnejšie, pritom výstižne a krátko charakterizuje stav poznania alebo praxe v špecifickej oblasti, ktorá je predmetom príslušného druhu práce. Úvod by sa mal začať uvedením čitateľa do minulej i súčasnej literatúry so vzťahom k sledovanej tematike v príslušnej krajine i v zahraničnej literatúre (prehľad stavu riešenia problematiky).
Úvod článku by mal obsahovať stručný a výstižný opis problematiky a oboznámiť čitateľa s významom, cieľom a záberom práce, t. j. s autorským zámerom. Dôležité sú tiež údaje o tom, čím sa daná práca odlišuje od iných, doteraz publikovaných prác, v čom na iné práce nadväzuje a čo nové prináša.
Materiál a metodika
Časť materiál a metodika by mala povedať čitateľovi, čo sa robilo, ako sa to robilo a na akom súbore sa dosiahli prezentované výsledky; dominuje v nej analýza. Hlavným cieľom tejto časti je poskytnúť dostatok detailov pre kompetentného pracovníka, aby mohol zhodnotiť prácu a v prípade potreby/záujmu zopakovať postup s použitím uvedených metód a znovu potvrdiť dosiahnuté výsledky. Vedecká metóda si vyžaduje, aby boli autorove výsledky práce reprodukovateľné a poskytovali priestor na opakované alebo nové sledovania a údaje aj inými autormi. Ak je to v súlade s témou práce, dôležité je postupovať v súlade s pravidlami správnej laboratórnej, technickej a klinickej praxe.
V časti materiál a metodika autor vlastne analyticky opisuje to, čo robil. Pokiaľ je to možné, má opísať použité metódy vlastnými slovami, ale vždy s presným uvedením meracích nástrojov a prístrojov, materiálov, chemikálií, ich zdrojov a pôvodu, laboratórnych a iných metód (experimentálny dizajn). Pri použití liekov sa uvádza ich generický názov, výrobca, dávka a koncentrácia, pri použití experimentálnych zvierat druh, hmotnosť, pohlavie a vek (ak je to potrebné); v tomto prípade sa uvádzajú aj detaily o sedácii a anestézii, stravovacom a pitnom režime, teplotných podmienkach chovu zvierat a pod. Potrebné je precízne uvádzať použité jednotky.
V týchto súvislostiach upozorňujeme na etické aspekty práce, najmä na schválenie experimentálnej práce etickou komisiou vrátane pokusov na zvieratách, informovaný súhlas probandov zaradených do štúdie (napr. v oblasti humánnej medicíny alebo psychológie), zodpovednosť autora/autorov za publikáciu pred odbornou verejnosťou i spoločnosťou a pod.
Štatistické spracovanie
Štatistické metódy spracovania výsledkov musia byť opísané detailne, aby skúsený čitateľ s prístupom k originálnym údajom mohol verifikovať zverejnené výsledky. Samozrejme, pokiaľ ide o štatistický softvér, uvádzajú sa jeho identifikačné údaje. Automaticky sa predpokladá, že takýto počítačový program je legálny. Štatistické spracovanie má byť na primeranej úrovni, zvyčajne však takúto kvalitnú štatistiku študenti či iní autori prác neovládajú. Štatistickú kapitolu by mal autor prekonzultovať s odborníkom na štatistiku, najmä z hľadiska správneho výberu štatistickej metódy. Ideálne je, ak ide o štatistika s príslušným vzdelaním a s praxou v príslušnom odbore. Kvôli validite štatistických výsledkov je mimoriadne dôležité zaradiť do sledovania dostatočný počet probandov(vyšetrovaných, sledovaných a pod.).
Výsledky
V tejto časti práce autor jasne a presne prezentuje výsledky získané v rámci odbornej, vedeckovýskumnej činnosti; charakterizuje ju syntetický postup. Opisuje aj vykonané experimenty a dôvody ich realizácie.
Vo výsledkoch sa vo všeobecnosti uvádzajú údaje získané na podklade cieľov uvedených v úvode článku či inej práce. V tejto časti je potrebné vyhodnotiť potvrdené, vyvrátené alebo nepotvrdené hypotézy. Keďže výsledky zahrnujú nové poznatky, ktorými autor prispieva k svetovému poznaniu, je dôležité, aby boli jasne a jednoducho definované, pritom však nie príliš stručné. Dôležité je uviesť i prípadnú štatistickú významnosť nálezov a údajov. Číselné údaje výsledkov sa uvádzajú, ak to netreba uviesť inak, s presnosťou na jedno, maximálne dve desatinné miesta.
Pri publikovaní výsledkov je vhodné, ak sa kombinuje text s tabuľkami, grafmi a obrázkami so zvýraznením údajov a trendov. Tie isté výsledky by sa nemali uvádzať súčasne v číselnej/textovej podobe, graficky a aj v tabuľke. Časť výsledky sa píše zvyčajne v minulom čase.
Diskusia
Z hľadiska vedeckého prínosu v príslušnej komunite je diskusia najdôležitejšou časťou článku/práce. Ak nie je o čom diskutovať, nebol dôvod napísať článok/prácu. Diskusia by mala odpovedať na otázky položené v úvode práce. Používa sa tiež na podporu, vysvetlenie alebo na obranu odpovedí. V tejto časti sa analyzujú, interpretujú a rozoberajú hlavné získané výsledky tak, ako to vidia autori práce. Uvádza sa tu aj úvaha o teoretickom, klinickom, praktickom či inom význame výsledkov. Diskusia by mala na uvedené otázky odpovedať a konfrontovať ich s výsledkami iných autorov. V tejto časti by nemal chýbať vlastný prínos autora k problematike, resp. jeho pohľad na túto problematiku. Potrebná je aj konfrontácia výsledkov s cieľom práce. Uvádzajú sa tiež klady a zápory dosiahnutých výsledkov. V tejto časti sa neopakujú výsledky práce uvedené v príslušnej kapitole práce.
Záver
Vecné závery, vlastný prínos alebo pohľad sumarizuje autor v závere práce. Závery uvádzajú stručnú charakteristiku práce s hodnotením výsledkov a odhadom významu pre teóriu a prax. Závery musia nadväzovať na výklad, úvahy, opisy a argumenty v jadre práce. Chybou je, ak majú závery s myšlienkami v jadre práce len vzdialenú alebo nijakú súvislosť.
Vzácne tvorivé myšlienky pri písaní práce by si mal autor starostlivo zapisovať a použiť ich v pravý čas. Už pri písaní hlavného textu by mal myslieť na formulácie, ktoré použije v závere a v úvode a včas si ich zaznamenať.
Zoznam bibliografických odkazov  
V tomto zozname sa musia zaznamenať všetky citované dokumenty, ktoré autor skutočne preštudoval a v práci použil. Pri uvádzaní bibliografických odkazov vo vedeckom a odbornom článku je potrebné postupovať podľa pokynov redakcie príslušného odborného časopisu, pri iných typoch písomných prác podľa príslušných noriem.

DIPLOMOVÁ PRÁCA

Záverečnou prácou štúdia podľa študijného programu druhého stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské štúdium) alebo spojeného prvého a druhého stupňa (napr. doktorské štúdium) študijného programu je diplomová práca. Ukončuje sa komisionálnou obhajobou diplomovej práce, ktorá je súčasťou štátnej skúšky.
Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód, úroveň vedomostí, znalostí a zručností, ktoré študent získal počas štúdia, a jeho schopnosť používať ich pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje schopnosť samostatnej odbornej práce z formálneho a obsahového hľadiska. Diplomová práca má charakter kvalifikačnej práce. Rozoberajú sa v nej určité špecifické problémy príslušného odboru a prináša zvyčajne len čiastkové poznatky v rámci odboru.
Na jednotlivých častiach diplomovej práce sa metodicky podieľa školiteľ.
Diplomová práca sa pripravuje spravidla v slovenskom jazyku.
Po obhajobe diplomovej práce a úspešnom vykonaní ďalších súčastí štátnej skúšky sa absolventom druhého stupňa vysokoškolského štúdia (magisterské štúdium) udeľuje akademický titul „magister“ (skrátene „Mgr.“; uvádza sa pred menom) alebo „inžinier“ (skrátene Ing.; uvádza sa pred menom).
Výnimkou sú lekárske a veterinárske študijné programy, kde sa uskutočňuje len doktorské štúdium (spojený 1. a 2. stupeň vysokoškolského štúdia), a preto sa absolventom udeľuje priamo titul „doktor všeobecného lekárstva“ (MUDr.), „doktor zubného lekárstva“ (MDDr.) a „doktor veterinárnej medicíny“ (MVDr.). Obhajoba diplomovej práce bude súčasťou štátnej skúšky aj v týchto študijných programoch.

Literatúra
ALTMAN, D. G., BLAND, J. M. Statistics notes. Units of analysis. In: BMJ, 1997, vol. 314, p. 1874.
ČMEJRKOVÁ, S., DANEŠ, F., SVĚTLÁ, J. Jak napsat odborný text. 1. vyd. Voznice : Leda, 1999. 255 s. ISBN 80-85927-69-1.
KATUŠČÁK, D. Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce, 3. dopl. vyd. Nitra : Enigma, 2004, 162 s. ISBN 80-89132-10-3.
MEŠKO, D., KATUŠČÁK, D., FINDRA, J., BERNADIČ, M., ŽIAKOVÁ, K., PULLMANN, R., NEMCOVÁ, E. Akademická príručka. 2. vyd. Martin : Osveta, 2005, 496 s. ISBN 80-8063-200-6
SORENSON, S. How to write research papers. New York : MacMillan, 1995. 106 s. ISBN 0-02-860308-7.
SPOUSTA,V. Vademakum autora odborné a vědecké práce. Brno : PdF MU, 2000, 158 s. ISBN 80-210-2387-Z.
STN ISO 214:1976: Dokumentácia – Abstrakty (referáty) pre publikácie a dokumentáciu.
Zákon č. 618/2003 zo 4. decembra 2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)

Charakter a príprava písomných prác, komentáre

Charakter prípravy závisí od druhu písomnej práce a od prostredia, v ktorom sa práca pripravuje. Iný význam, poslanie, pravidlá, rozsah, formu a obsah budú mať práce stredoškolské, iný vysokoškolské. Kľúčovým bodom pri písaní vedeckých a odborných prác/článkov je reprodukovateľnosť získaných výsledkov. Práve reprodukovateľnosť opísaných zistení robí vedu a vedecké písanie unikátnym. Aby bol výskum reprodukovateľný, základnou charakteristikou napísaného textu je zreteľnosť, jasnosť a transparentnosť; sú potrebné nielen pre čitateľov (uľahčujú im porozumenie obsahu), ale aj pre autorov (sprehľadňujú ich myšlienky).

Ak má byť písomná práca dobrá, jej prípravu a vypracovanie si musí autor zorganizovať. Aktivity spojené s prípravou práce prechádzajú určitými nevyhnutnými etapami a krokmi. Iné kroky sú potrebné pri príprave stredoškolskej, pregraduálnej alebo postgraduálnej vysokoškolskej práce, iné kroky pri príprave experimentálnej, projektovej, prehľadovej, interpretačnej, teoretickej, aplikačnej, historickej, bádateľskej alebo inej práce.
Špecifikom niektorých prác (napr. záverečné, diplomové, dizertačné práce) z pracovísk univerzitného typu je to, že ich príprava prebieha pod vedením/tútorovaním školiteľov, konzultantov. Súčasťou študijných plánov na vysokých školách býva  sústava výučbových predmetov a študenti sa v rámci nich pod odborným vedením pedagógov oboznamujú aj s jednotlivými fázami prípravy prác.
Cieľom autora/autorov je spracovať, napísať a odovzdať prácu, ktorá prináša určité informácie v určitej forme a rozsahu.
Každý druh práce si vyžaduje iný čas na prípravu, inú hĺbku štúdia vybranej problematiky. Veľmi približne sa odhaduje, že pri vedecko-odbornom článku to môžu byť 2 týždne, pri práci SOČ alebo ŠVOČ či seminárnej práci môže stačiť na prípravu zhruba mesiac, na napísanie diplomovej práce treba asi 6 mesiacov, na doktorandskú prácu 10 mesiacov, na prípravu habilitačnej práce niekedy rok i viac a pod.

AKADEMICKÁ ČESTNOSŤ
ETIKA PUBLIKOVANIA
V poslednom čase sa zdôrazňuje etický aspekt publikovania vedeckých článkov a iných prác. Vo svete rešpektovaný prístup k podstate autorstva spočíva v tom, že autor, ako aj všetci spoluautori nesú plnú zodpovednosť pred samými sebou a pred verejnosťou za svoj prínos v publikácii vrátane ich účasti na plánovaní koncepcie práce, na analýze a spracovaní údajov, ich prezentácii, originálnosti, reprodukovateľnosti a jasnosti príslušnej časti práce.
Hlavným cieľom odbornej a vedecko-odbornej práce z tohto hľadiska je vyhodnotiť pozorovania, ktoré uskutočnil autor/autorský kolektív, a posúdiť, či závery vyvodené z práce sú opodstatnené a korelujú s nazbieranými údajmi a metodikou. Autor/autorský kolektív by mal byť schopný v prípade záujmu/požiadania na základe napísanej práce vlastnú prácu zopakovať a potvrdiť získané výsledky.
Ak autor prezentuje výsledky experimentov na ľuďoch, musí uviesť, či použité postupy zodpovedali príslušným národným a medzinárodným etickým štandardom (Helsinská deklarácia z roku 1975, revízia v roku 1983) a pravidlám príslušných etických komisií.
Publikovaním vedeckého článku sa zverejňuje prínos vedcov k ľudskému poznaniu. Autori vedeckého článku sú zodpovední za to, že ich príspevok k poznaniu je originálny, reprodukovateľný, jasný a čestne prezentovaný. Nie vždy možno odhaliť chyby v prezentovaných údajoch (napr. pri posudzovaní rukopisu), a preto je veľmi dôležité, aby sami autori ešte pred odovzdaním práce vydavateľstvu pozorne posúdili a skontrolovali ich presnosť.
Vážnym porušením etiky publikovania zo strany autorov je plagiátorstvo (predloženie úplnej, alebo čiastočnej práce iných), fabrikovanie (falzifikácia) údajov, úmyselné „prekrútenie“ faktov alebo zamlčanie informácií, ako aj predloženie informácií, ktoré už boli v rovnakej podobe publikované alebo predložené na súbežné publikovanie v iných časopisoch.
Autori sú povinní spracovať údaje, informácie a poznatky presne a v prípade potreby poskytnúť detaily nevyhnutné na overenie výsledkov iným výskumníkom. Ďalej sú povinní predložiť všetky údaje vrátane tých, ktoré nepodporujú stanovené hypotézy, citovať všetky relevantné údaje, zistenia a príspevky iných výskumníkov a referencií, ktoré umožnia interpretovať publikované výsledky a závery, uviesť zdroje materiálov použitých v štúdii, a napokon sprístupniť všetky vytvorené/vyrobené produkty (napr. bielkoviny, DNA, klony, bunkové alebo iné materiály opísané v práci). Je to dôležité preto, aby sa publikované údaje mohli opakovaním potvrdiť a iné myšlienky a projekty sa mohli s ich použitím testovať.

Základné požiadavky na napísanie vedeckého a odborného článku, školskej, záverečnej a kvalifikačnej práce

Na napísanie akejkoľvek písomnej práce (vedeckého a odborného článku, bakalárskej práce, diplomovej, dizertačnej, rigoróznej či habilitačnej práce) sú nevyhnutné tieto predpoklady:
- schopnosť definovať pracovné hypotézy, ak sa to v práci požaduje,
- rozhľadenosť v problematike, ktorá sa stala predmetom záujmu autora,
- schopnosť zvoliť si primerané metódy a techniky na spracovanie témy,
- schopnosť autora odlíšiť vlastné myšlienky a myšlienky prevzaté,
- schopnosť realizovať výskumnú časť práce, spracovať výsledky a vyvodiť odporúčania pre prax,
- schopnosť samostatne, tvorivo myslieť a adekvátne vyjadrovať myšlienky,
- schopnosť syntetizovať teoretické vedomosti a praktické zručnosti a skúsenosti,
- schopnosť samostatne pracovať s našou a zahraničnou literatúrou vrátane jej správneho citovania,
- schopnosť napísať prácu v korektnej forme z jazykového a gramatického hľadiska.

AUTORSTVO PRÁCE
Autorstvo práce vyjadruje skutočnosť, že osoba, ktorá je uvedená ako autor, je pôvodcom práce (diela) a preberá zodpovednosť za zverejnený obsah.
Všetci autori práce musia garantovať autorstvo príslušných častí a všetci, ktorí sa primerane podieľali na štúdii by mali byť uvedení medzi autormi práce.
Autori preberajú zodpovednosť pred verejnosťou za príslušné časti práce.
Autorstvo v renomovaných časopisoch sa hodnotí zvyčajne na základe týchto skutočností:
- zásadný podiel na vypracovaní koncepcie a návrhu štúdie, na získaní údajov a na analýze a interpretácii údajov,
- príprava rukopisu článku alebo jeho zásadná kontrola,
- záverečné posúdenie a potvrdenie verzie zasielanej do redakcie.
Tieto podmienky (najmä prvá a tretia) musia byť splnené u každého autora. V opačnom prípade by mená spolupracovníkov mali byť uvedené s ich súhlasom v poďakovaní.

Ochrana autorských práv - COPYRIGHT
Copyright predstavuje ochranu autorských práv publikovaných i nepublikovaných prác, ako aj iných výtvorov z oblasti literatúry, kultúry, vedy a umenia bez ohľadu na to, v akej forme boli pripravené.
Ak teda môžeme prácu vidieť (knihy, filmy, maľby, videonahrávky, počítačový program a grafika, divadelné hry, fotografie), počuť (audionahrávky, vedecké prednášky, pesničky) alebo sa jej dotknúť (sochárske a architektonické diela), môže byť chránená autorskými právami.
Zákony copyrightu garantujú autorovi ako jeho držiteľovi exkluzívne práva na reprodukciu, vytvorenie odvodených prác, predaj a distribúciu, zapožičanie a zverejnenie práce.
Takéto práva má výlučne autor výtvoru, nie jeho používateľ alebo niekto iný (okrem situácie, keď tieto práva preniesol na niekoho iného, na iný subjekt). Zákony zahrnujúce oblasť copyrightu sa v jednotlivých krajinách odlišujú.
Kedy sa začína ochrana autorských práv? Všeobecne možno povedať, že ochrana sa nevzťahuje na vlastný myšlienkový obsah, ale len na jeho tvorivé stvárnenie, začína sa teda v momente, keď bola práca vytvorená a fixovaná v „hmatateľnej forme“ (napr. pri počítačovom produktu sa začína v momente, keď sa uloží na hard-disk, v prípade knihy to môže byť po dokončení rukopisu a pod.). Od tohto momentu možno priložiť k práci značku copyrightu „C“ bez ohľadu na to, či bol produkt registrovaný alebo nie.
Výtvor konkrétneho autora je však chránený aj vtedy, keď nie je označený symbolom „C“. Iný záujemca môže používať takýto produkt len po získaní písomného súhlasu autora a v rozsahu, ktorý určil autor. Copyrightom chránený výtvor nesmie byť bez tohto súhlasu použitý v nijakej forme, či ide o kópie, akékoľvek reprodukcie, distribúciu alebo komerčné použitie.
Kedy sa končí účinnosť copyrightu a dielo sa stáva verejným vlastníctvom? Napriek tomu, že lokálna legislatíva je v tejto oblasti relatívne pestrá, „rešpektujú“ sa minimálne pravidlá v krajinách, ktoré podpísali tzv. Bernskú konvenciu. Táto konvencia uvádza, že copyright trvá minimálne počas života autora (posledného spoluautora) a 50 rokov po jeho smrti. Jednotlivé krajiny si môžu upravovať pravidlá podľa svojich zvyklostí, minimálne však v uvedenom rozsahu.
Zaujímavá je otázka ochrany autorských práv v čase globalizácie internetu. Jeho používatelia si často neuvedomujú, že aj informácie dostupné na internete, texty, kódy, obrázky alebo video sú chránené copyrightom; je to veľmi jednoduché, stačí kliknúť na „uložiť obrázok ako“ (save picture as). Keďže informácie na internete sú „verejným“ vlastníctvom, mnohí používatelia si myslia, že môžu čokoľvek z neho kopírovať do vlastného počítača bez povolenia autora alebo vlastníka. Minimálne údaje označené značkou copyrightu „C“ sú však chránené rovnako ako iné formy takto označených produktov. Napríklad ak sú obrázky na webovej stránke „voľne“ použiteľné, t. j. neplatí sa za ne, neznamená to, že po stiahnutí ich môže príjemca chrániť značkou copyrightu alebo sa stať ich vlastníkom. Ak sa rozhodneme preložiť nejaký text do inej jazykovej verzie, stávame sa vlastníkom copyrightu na preklad tohto textu, nie na jeho obsah, nositeľom „C“ je tvorca pôvodného produktu.
Ako „spravodlivé používanie“ (fair use) sa hodnotí použitie časti alebo celého produktu chráneného copyrightom na mediálne účely (novinové články, správy), na výskum alebo na vzdelávanie súvisiace s produktom. Akékoľvek iné použitie čo len časti produktu/práce sa hodnotí ako „neférové použitie“. Rozdiel medzi „férovým používaním“ a porušením copyrightu môže byť nejasný, nepresný a nedá sa vždy presne vymedziť či definovať. Rozsah „férového použitia“ produktu nemožno definovať počtom slov či riadkov, aj keď sa môžeme stretnúť s tým, že za spravodlivé používanie sa pokladá napríklad text v rozsahu do 150–250 slov alebo do 500 znakov. Ako však neporušiť copyright pri sochárskom diele alebo hudobnej skladbe?
Za porušenie copyrightu (t. j. použitie práce alebo jej časti bez súhlasu autora) sa pokladá prenesenie časti práce akoukoľvek formou do nového prostredia (kopírovanie, skenovanie, fotografovanie alebo iná forma reprodukcie). Je slušné a „férové“ radšej požiadať autora produktu o povolenie použiť časť jeho práce pre vlastné potreby (nesmú byť komerčné) ako sa vystaviť potenciálnemu riziku porušenia zákona o copyrighte. Samozrejme, všetky pravidlá o ochrane autorských práv sa vzťahujú aj na školské a kvalifikačné práce; dokonca i vtedy, keď sú príslušné časti prác iných autorov „parafrázované“, musí sa uviesť pôvodný zdroj informácie (referencia), inak je to plagiátorstvo.
Verejná sféra (public domain) zahrnuje také práce, ktoré nie sú chránené copyrightom a sú verejne prístupné. Môžu sa používať kýmkoľvek, kdekoľvek a kedykoľvek bez povolenia, licencie alebo poplatku. Takýmto verejným vlastníctvom sa môže stať produkt/výtvor vtedy, keď sa skončí obdobie copyrightu alebo sa autor copyrightu vzdal. Copyright môže byť prenesený na iného autora/inú stranu po písomnom prehlásení pôvodného autora/autorov.

PORUŠOVANIE AKADEMICKEJ ČESTNOSTI
Špecifické príklady akademickej nečestnosti
1/ Vedomé umožnenie odpisovania inému študentovi počas skúšky, alebo testu.
2/  Poskytnutie domácej úlohy, seminárnej, alebo inej práce inému študentovi za účelom plagiarizovania.
3/ Umožnenie inému študentovi predložiť akúkoľvek písomnú/inú prácu vo Vašom mene.
4/  Klamanie pedagógovi za účelom získania lepšieho ohodnotenia Vášho výkonu.
5/ Krádež testov.
6/ Falšovanie podpisov na výkazoch, v indexoch, alebo iných akademických dokumentoch.

PODVÁDZANIE (Cheating)
Podvádzanie – je spôsob správania za účelom získania uznania za akademickú prácu pomocou nečestných, klamlivých alebo podvodných spôsobov.
Podvádzanie univerzity (najprestížnejším ocenením ktorejkoľvek univerzity je jej reputácia, akékoľvek tolerovanie podvádzania poškodzuje univerzitu). Študenti chcú navštevovať školy s dobrou reputáciou. Akékoľvek tolerovanie podvádzania poškodzuje školu.

Druhy podvádzania (príklady)
1/ kopírovanie prác, odpovedí iných (testy, domáce úlohy . . .
2/ používanie neautorizovaných  materiálov (poznámky, knihy, články, testy. . .)
3/ požiadanie, aby niekto iný namiesto nás napísal nejakú úlohu, článok, esej . . .
4/ uvádzanie literárnych zdrojov v práci nikdy nepreštudovaných článkov
5/  kupovanie hotových článkov, prác
6/ fabrikovanie (vymýšľanie) údajov, citátov v článkoch, úlohách, esejách . . .
7/ klamanie pedagógovi pri ospravedlňovaní neúčasti na výučbe, skúškach, testoch . . .
8/ kradnutie kníh, materiálov z knižníc, spolužiakom
9/ asistovanie inému študentovi pri čomkoľvek z vyššie uvedeného

Prečo študenti podvádzajú
1/ ignorácia
2/ zlý časový manažment
3/ slabé študijné zručnosti
4/ súťaživosť
5/ agresívni rodičia

Podvádzanie – NIE
1/ pri podvádzaní sa nehrá podľa pravidiel
2/ podvádzanie zraňuje iných ľudí
3/ podvádzaním sa dá stratiť, ale aj získať (napr. skúška, doping)
4/ podvádzanie predstavuje slabosť charakteru
5/ podvádzanie narúša vzťah študent-pedagóg, študent-študent, študent-rodič

Prečo nezačať/prestať podvádzať
1/ veda je o pravde
2/ medicína vyžaduje spoľahlivé informácie
3/ lekári sú spoločensky dôležití ľudia, počas štúdia si majú formovať etické správanie
4/ vzdelávanie sa nemá redukovať na hodnotenie

PLAGIÁTORSTVO
Plagiátorstvo je nedovolené používanie cudzích publikovaných i nepublikovaných myšlienok, formulácií, poznatkov, výsledkov bádania alebo iných výsledkov tvorivej práce, ako aj ilustrácií, tabuliek, fotografií a pod. bez referencie (správneho odkázania na pôvodný informačný zdroj). Za plagiátorstvo v najzávažnejšej forme sa pokladá predloženie kompletnej práce podpísanej „novými autormi“, niekedy v inom jazyku. Týka sa to ktoréhokoľvek štádia výskumu, písania alebo zverejnenia práce, tlačenej aj elektronickej verzie.
Zahrňuje čokoľvek od použitia cudzích ne/publikovaných myšlienok bez referencie, až po predloženie kompletnej práce podpísanej „novými autormi“, niekedy v inom jazyku.
Môže sa vyskytnúť v ktoromkoľvek štádiu plánovania výskumu, písania alebo zverejnenia práce a týka sa písomnej aj elektronickej verzie.

A plagiátorstvo je definované veľmi, veľmi prísne.
Napríklad na univerzite v Muhlenbergu, USA, je za plagiátorstvo považované: kopírovanie/prepísanie textu, obrázkov, grafov, tabuliek z knihy, článku, skrípt, alebo akýchkoľvek iných zdrojových ne/publikovaných materiálov bez uvedenia/identifikácie ich zdroja, bez vyznačenia použitého textu v úvodzovkách, alebo formou poznámky pod čiarou.

Plagiátorstvo kedysi (príklady)
1/ študenti kopírovali knihy, časopisy
2/ zle interpretovali citácie, alebo bibliografické údaje
3/ vyžadovalo si to veľa času a úsilia nájsť prácu a odkopírovať ju
4/ články sa aj potom museli písať rukou, alebo písacím strojom

Plagiátorstvo dnes (príklady)
1/ kopírovanie z elektronických zdrojov
2/ sťahovanie materiálov z internetu bez uvedenia zdroja
3/ preloženie originálnej práce do iného jazyka translačným programom
4/ CTRL-C a CTRL-V

Študenti – internet - práca s odborným textom (príprava seminárov, referátov, záverečných prác atď.) veľmi radi využívajú techniku „odstrihni a prilep“ (cut-and-paste), použitie hotového textu a prehlásenie ho za výtvor „vlastného myslenia“.

Najčastejšie sa vyskytuje tzv. „mozaikové plagiátorstvo“, metóda „rozptýlenia“ požičaných fráz, viet v práci bez použitia citovania zdroja.

Prečo študenti vedome plagiarizujú
1/ stres z vysokých nárokov a súťaž o kvalitné známky
2/ nepochopenie koncepcie a etiky intelektuálneho vlastníctva
3/ nedostatok sebadôvery vo vlastnú prácu, výskum, písacie zručnosti,

4/ projekt pre nich nemá žiadny význam, chcú to len mať za sebou.

Asi cítime, že tieto riadky sú najmä o tom, že akýkoľvek náš text má byť vytvorený nami ako originál (samozrejme s využitím všetkých dovolených a správne použitých foriem a myšlienok z prác iných autorov).

Už aj u nás sa na univerzitách pristupuje z dôvodov výrazného nárastu digitálneho plagiátorstva študentov k diskusii aká „miera plagiátorstva je prípustná“.

Vďaka jeho celosvetovému nárastu a ako odpoveď naň boli vytvorené technické prostriedky (softvér a rozsiahle databázy miliónov prác, článkov vrátane študentských, s viac ako 4,5 miliardami strán textu), ako porovnať plagiátorský text s textom originálnym a porušovateľa pravidiel odhaliť.

Keď sa naučíme plagiátorstvu, prílišnej kompilácii vo našich prácach, strácame schopnosť vlastného tvorivého uvažovania, vlastného písomného prejavu, štýlu

Strácame pocit vytvorenia vlastného diela, text stráca jednoliatosť a my v ňom plávame ako zápalka v rozvodnenom toku.

Ako sa vyhnúť plagiátorstvu?
Ak sa chce autor vyhnúť plagiátorstvu (resp. nechce byť z neho obvinený), všetky zdroje musí zverejniť (citovať a uviesť v zozname použitej literatúry) a pri použití cudzieho písomného alebo grafického materiálu väčšieho rozsahu si dokonca vyžiadať povolenie (ochrana autorských práv).
Používaním citačných úvodzoviek a správnym citovaním pri používaní pôvodného jazyka zdrojovej práce, z ktorej čerpáme (časopis, kniha, učebnica, skriptá, film, prednáška, televízny program, mikrofilmy, počítačová databáza a webová stránka apod.),
Citovaním zdroja informácií, ideí, myšlienok, keď sumarizujeme, alebo parafrázujeme pasáže zo zdrojovej práce našimi vlastnými slovami, alebo ich nemožno definovať ako všeobecnú vedomosť.
Správnym a včasným rozhodnutím začať prípravu príslušných písomných prác,
Priebežným robením si poznámok s presným a úplným zapisovaním si všetkých preštudovaných informačných zdrojov k práci.

Čo nie je potrebné citovať (uvádzať zdroj) – tzv.  „všeobecná vedomosť/znalosť“
1/ napr. – diabetes je ochorenie spôsobené neschopnosťou produkovať, alebo využiť inzulín
2/ napr. DNA je genetický materiál v chromozómoch
ALE naopak – toto nie je „všeobecná vedomosť/znalosť“
3/ napr. - symptómy diabetu sú polydipsia, polyfágia, polyúria, alebo – myši majú 20 chromozómov

Výzvy akademické integrity
1/ Keď len kopírujete (cut-paste), podvádzate sami seba. Obmedzujete svoje vlastné učenie sa.
2/ Možné následky nestoja za podstúpené riziko.
3/ Jedinou slušnou možnosťou je vzdať česť autorovi, ktorého myšlienky v práci používate (správne citovanie a odkazovanie na literatúru).
4/ Citovanie dáva autoritu informáciám, ktoré prezentujete.
5/ Citovanie umožňuje Vašim čitateľom nájsť zdroj informácií.
6/ Vzdelávanie sa nie je hra „my proti ním“. Je to hra o „učení učiť sa“.
7/ Podvádzanie predstavuje neetické správanie.


Literatúra:
1/ Academic Honor Code. New Jersey Institute of Technology.
http://www.njit.edu/academics/honorcode.php
2/ http://www.indiana.edu/~wts/wts/plagiarism.html
3/ Student Academic Handbook. University of Iowa.
http://www.clas.uiowa.edu/students/academic_handbook/ix.shtml
4/ Wikipedia. http://en.wikipedia.org/wiki/Plagiarism
5/ Carroll, J. (November, 2000). Plagiarism: Is there a virtual solution? Teaching News. November. http://www.brookes.ac.uk/services/ocsd/2_learntch/plagiarism.html
6/ Culwin, F. & Lancaster, T. (2001). Plagiarism, Prevention, Deterrence & Detection. Institute for Learning and Teaching in Higher Education, South Bank University, U.K. http://www.ilt.ac.uk/resources/Culwin-Lancaster.htm
7/ Culwin F. & Naylor J. (1995). Pragmatic Anti-Plagiarism. Proceedings 3rd All Ireland Conference on the Teaching of Computing, Dublin.
8/ Evans, J. (2000). The new plagiarism in higher education: From selection to reflection. Interactions 4 (2). http://www.warwick.ac.uk/ETS/interactions/Vol4no2/evans.htm
9/ Gibelman, M., Gelman, S. R., and Fast, J. (1999). The downside of cyberspace: Cheating made easy. Journal of Social Work Education 35 (3).
10/ Plagiarism: What it is and how to recognize it and avoid it, Writing Tutorial Services, Indiana University, 20th October, 2004
11/ How to Avoid Plagiarism (By Really Trying), Barbara L. Brown, 20th October, 2004
12/ Meško, D. a kol. Akademická príručka. 2. vyd. Osveta, Martin 2005.