AV blokáda Je to spomalenie alebo zlyhanie prevodu vzruchov z predsiení na komory. Poznáme monofascikulárnu, pri ktorej je prerušené vedenie v AV uzle alebo v Hissovom zväzku, bifascikulárnu blokádu, pri ktorej je prerušené vedenie v oboch ramienkach, v pravom aj v ľavom, trifascikulárnu AV blokádu, pri ktorej je prerušené vedenie v pravom ramienku a v prednom a v zadnom ľavom ramienku. Rozlišujeme 3 stupne AV blokády: 1. stupeň – je charakterizovaný na EKG konštantným predĺžením intervalu PR nad 0,20 s a po vlne P vždy nasleduje komplex QRS. 2. stupeň svedčí intermitentné zlyhanie AV vedenia s chýbaním komplexu QRS po vlne P.Druhostupňová blokáda sa rozdeľuje na 3 typy: Mobitz I, Mobitz II a pokročilá AV blokáda. Mobitz I je charakterizovaný progresívnym predlžovaním intervalu PR až vypadne komplex QRS. Mobitz II je charakterizovaný občasným vypadnutím komplexu QRS bez predchádzajúcej zmeny intervalu PR, ktorý môže byť konštantný normálny alebo predĺžený. Pokročilá AV blokáda je typická striedavým vypadnutím komplexu QRS alebo chýbaním 2 či viacerých komplexov QRS v rade. 3. stupeň – kompletná AV blokáda znamená úplné prerušenie vedenia AV uzlom. Sínusový uzol aktivuje predsiene a komory sú aktivované z Purkyňových vlákien alebo z Hissovho zväzku. Ak podnety na dráždenie komôr vychádzajú z Hissovho zväzku tak komplexy QRS majú štíhly tvar. Ak vychádzajú z Purkyňových vlákien sú široké. Predĺženie intervalu PR je častým nálezom u ináč zdravých ľudí, hlavne u starších. Vyskytuje sa pri ICHS, najmä pri infarkte myokardu, reumatickej myokarditíde, infekciách (dyftéria), pri krvácaní do Hissovho zväzku a pri jeho fibróze, pri predigitalizovaní, liečbe chinidínom, B-blokátormi, zriedkavo kongenitálne, pri chirurgických výkonoch na srdci, pri dráždení n. vagus a pri kolagenózach. Klinický obraz: blokáda I.stupňa bez príznakov. Blokáda II. Stupňa – môžu byť palpitácie. Pri kompletnej AV blokáde – námahová dýchavica, palpitácie a prekordiálne bolesti. Prechod II. stupňa na kompletnú AV blokádu býva zvyčajne sprevádzaný synkopou pre prechodné zastavenie komôr. Komorové arytmie Rozdelenie: 1. benígne komorové extrasystoly 2. komplex komorových extrasystol a) bez srdcového ochorenia b) so srdcovým ochorením - bez dysfunkcie komôr - s dysfunkciou komôr (potenciálne letálne) 3. malígne a) pretrvávajúca so synkopou b) Torsade de pointes c) Komorová fibrilácia Komorové extrasystoly Vyskytujú sa najčastejšie pri ICHS najmä IM, hypoxii, elektrolytovej nerovnováhe, reflexne z tráviaceho alebo urogenitálne traktu, na psyhogénnom podklade. Inokedy môžu byť po sympatomimetikách, tyreoidných extraktoch, kofeíne, alkoholovom excese a pri digitalisovej intoxikácii. Ohnisko komorových extrasystol môže byť hociktorá časť vodivej sústavy. Na EKG majú bizarný tvar, sú predčasné s retrográdnou aktiváciou predsiení a sú sledované kompenzačnou pauzou. Môžu byť unifokálne alebo multifokálne a môžu sa vyskytovať v salvách. O komplexe komorových extrasystol hovoríme ak je ich viac ako 10-30 za hodinu. Sú multifokálne, v salvách a včasné. Komorová tachykardia Mechanizmus vzniku je na podklade automacie alebo reentry a s rýchlou frekvenciou 140-250 úderov za minútu so širokými komplexami QRS 0,12 s a viac. Už 3 a viac za sebou nasledujúcich komorových extrasystol s frekvenciou 100/min tvorí komorovú tachykardiu. Znižuje sa minútový objem, ktorý spôsobí pokles krvného tlaku. Chorý je bledý, studeno sa potí, je dýchavičný, ma retrosternálne bolesti, eventuálne nervové príznaky. Paroxyzmálna tachykardia sa zvyčajne prejavuje extrasystolickým úvodom a extrasystolami sa po rôzne dlhom trvaní aj končí.Neparoxyzmálna tachykardia sa nazýva aj zrýchlený idioventrikulárny rytmus sa prejavuje v prvých 72 hodinách od začiatku akútneho IM. Tachykardia Torsade de pointes je charakterizovaná meniacou sa amplitúdou QRS okolo izoelektrickej línie s frekvenciou 200-250/min. Vyskytuje sa často pri predĺženom intervalu QT. Často sa končí komorovou fibriláciou. Flutter komôr – komorové kontrakcie sú hemodynamicky málo účinné, čo sa prejaví ťažkou alteráciou cirkulácie, najčastejšie srdcovou synkopou. Komorová fibrilácia – ide o nepravidelnú a nekoordinovanú činnosť komôr, ktorá je najčastejšou príčinou náhlej srdcovej smrti. Vzniká najmä pri čerstvom IM. Zakončuje paroxyzmus komorovej tachykardie, býva pri kompletnej AV blokáde, toxicko infekčnom poškodení srdca, pri myokarditíde, úraze elektrickým prúdom, po chinidíne, digitalise, adrenalíne, pri operáciach na srdci, hypotermii, srdcovej katetrizácii a pri srdcových poruchách. Intraventrikulárna blokáda Intraventrikulárne poruchy vodivosti vznikajú narušením postupu depolarizácie v nich. Takéto blokády šírenia vzruchu po komorách môžu byť dočasné alebo trvalé, čiastočné alebo úplné. Ramienková alebo zväzočková blokáda je výlučne EKG diagnóza, keďže sama blokáda nie je charakterizovaná ani poruchou srdcového rytmu ani inými klinickými príznakmi. Pravoramienková blokáda. Ľavoramienková blokáda. Neúplná blokáda ramienok sa prejavuje podobnými EKG zmenami ako úplná blokáda, ale trvanie komplexu QRS je normálne. Hemiblokády sú blokády v ľavom zadnom alebo ľavom prednom zväzočku, správnejšie označované ako fascikulárne blokády. Blokáda ľavého predného zväzočku. Blokáda ľavého zadného zväzočku. Bifascikulárne blokády Najčastejšou je blokáda pravého Tawarového ramienka a ľavého predného zväzočku, časom zvyčajne progreduje do úplnej blokády. Je indikáciou na zavedenie dočasného kardiostimulátora. Antiarytmiká: 1. skupina- lokálne anestetiká: chinidín, prokainamid, mesokain, ajmalin, disopyramid, propafenon. Ich dominantným elektrofyziologickým účinkom je útlm vodivosti iónov nátria cez bunkovú memebránu. 2. skupina- betablokátory- tlmia hyperaktivitu sympatikového nervového systému a tým antagonizujú arytmie. Patria sem: napr. Trimepranol, metoprolol, pindolol. 3. skupina- blokátory draslíkového kanála- amiodaron, bretýlium,sotalol. 4. skupina- blokátory vápnikového kanála- verapamil, diltiazem. 5. skupina- ostatné- adenozín, digoxín, atropín. Vypracovali: Jaroslav Ďurčík, Vladimír Zoľák, UK JLF Martin Literatúra: www.medinfo.sk