Infarkt myokardu (ďalej IM) je ložisková nekróza myokardu, väčšinou na podklade ischemickej choroby srdca. Etiologickým činiteľom je arterioskleróza s rizikovými faktormi. IM vyvoláva náhla silová námaha, situácie s prudkými výkyvmi tlaku krvi. 40% všetkých IM vzniká v ranných hodinách (6-12 hodina).

Klinický priebeh IM má 4 štádiá: 1.štádium ischémie a nekrózy- prvých 48 hodín 2.štádium tvorby jazvy- 30-50 dní 3.štádium rehabilitácie 4.štádium profylaxie Diagnostika IM Anamnéza a klinický nález Intenzívna, dlhotrvajúca bolesť na hrudníku, lokalizovaná retrosternálne alebo prekordiálne, ktorá v pokoji alebo po podaní nitrátov neustupuje. Bolesť vyžaruje do ľavého ramena, do epigastria. Ale 15-20% IM prebieha bez bolesti, tzv. nemé IM (hlavne u diabetikov v dôsledku neuropatie). Pacient má pocit slabosti, strach a vegetatívne príznaky (potenie, nauzea), insuficiencii ľavého srdca je prítomná dušnosť. V 95% prípadov dochádza k poruchám srdcového rytmu, hlavne komorového typu, až k fibrilácii komôr. Auskultačne sa pri srdcových komplikáciach zisťuje: -perikardiálny trecí šelest pri pericarditis epistenocardiaca -systolický šelest pri nekroticky spôsobenej perforácii komorového septa alebo pri mitrálnej insuficiencii v dôsledku ruptury papilárneho svalu, resp. dilatácie srdca s relatívnou insuficienciou AV-chlopne -vlhké chropky pri stáze v pľúcach alebo edéme

Laboratórny nález 1. nešpecifické reakcie: zvýšené leukocyty, sedimentácia, glykémia v krvi 2. myoglobín: pri čerstvom IM je hladina zvýšená. Pozitívny výsledok však môže byť aj pri poškodení kostrového svalstva 3. troponín I a T: špecifické pre myokard, preukázateľné od 3h-10 dní po IM 4. vyšetrenie enzýmov: zvýšená CK-MB- špecifická pre myokard zvýšená celková CK zvýšená AST- pri IM je pomer CK/AST menšie ako 10 zvýšená LDH- neskorá diagnostika IM (normalizácia po 1-2 týždňoch)

EKG nález Nález IM v prvých 24 hodinách može byť negatívny. EKG určuje: rozsah a lokalizáciu IM vek IM Priame znaky IM na EKG pri transmurálnom IM (Q-infarkt): 1. štádium: čerstvý infarkt (akútne štádium)- najvčasnejšou zmenou je vysoká zahrotená vlna T. Typickou zmenou je patologické Q s eleváciou ST- Pardeho vlna. 2. štádium: subakútne št.- s poklesom elevácie ST vzniká strata R-kmitu, tvorí sa terminálne negatívna vlna T. 3. štádium: chronické št. (stav po IM)- negatívna vlna T pretrváva alebo sa normalizuje, malé R-kmity sa normalizujú, hlboký Q-kmit zostáva celoživotne. Znaky netransmurálneho IM (non-Q-infarkt): - bez zmeny komorového komplexu, len súmerne negatívne T. Infarkt vnútornej vrstvy: - denivelácia ST segmentu a negatívne T. Lokalizácia infarktu lokalizácia IM -infarkt prednej steny: priame známky V1-V6, aVL, l, nepriame známky ll, lll, aVL -anteroseptálny IM: priame známky V1-V4, aVL, l, nepriame známky ll, lll, aVL -anterolaterálny IM aVL, l, V5-V6 -IM zadnej steny: priame známky aVF, III, nepriame známky V1-V3 -IM spodnej steny: priame známky ll, lll, aVF, nepriame známky V2-V4

Zobrazovacie vyšetrenia: - dopplerovská echokardiografia - rádionuklidové vyšetrenia - MR - katetrizácia ľavého srdca

Komplikácie IM a) včasné - v prvých 72 hodinách. -1. poruchy srdcového rytmu- komorové extrasystoly, tachykardia, fibrilácia. 2. insuficiencia ľavého srdca 3. komplikácie pri rozsiahlej nekróze (ruptúra steny komory, papilárneho svalu, komorového septa) b) neskoré - aneuryzma srdcovej steny, embolizácia, arytmie, perikarditída, insuficiencia srdca, recidíva IM.

Diferenciálna diagnostika 1. angina pectoris - trvá minúty, reaguje na nitráty. 2. náhla príhoda brušná - pri vyžarovaní bolesti infradiafragmaticky. 3. iné (pľúcna embólia,aneurysma dissecans)

Terapia IM A) prehospitalizačná fáza B) fáza hospitalizácie Prehospitalizačná fáza - pri podozrení na IM okamžitý transport RZP, prísun kyslíka, podanie nitrátov, sedácia a analgézia pacienta podľa potreby, podanie kyseliny acetylosalicylovej (250-500 mg) okamžite. Fáza hospitalizácie 1. všeobecné opatrenia - monitoring pacienta, kľud na lôžku, podanie kyslíka, ľahká strava, analgézia, aplikácia kyseliny acetylosalicylovej, beta-blokátorov, ACE-inhibítorov. 2. reperfúzna terapia - aktívátormi fibrinolýzy, akútna PTCA s intrakoronárnou lýzou alebo bez nej. 3. dlhodobá liečba antiagreganciami 4. dočasná antikoagulačná liečba pri výskyte trombov v ľavej komore 5. terapia komplikácií - a) pri poruche rytmu - podanie beta-blokátorov b) pri insuficiencii ľavého srdca a kardiogénnom šoku- reperfúzna terapia, symptomatická liečba. Použitá literatúra: Klener, Vnitrní lékařství, 1999 Hulín,I.: Patofyziológia, 2003 Spracovali: Miroslava Vidličková, Branislav Švihorík, JLF UK, Martin