Definícia a charakteristika. Akútne respiračné infekcia sú charakterizované zápalom niektorých alebo všetkých úsekov respiračného systému. Sú najčastejšou príčinou chorobnosti, a tým aj návštev u praktického lekára, kde v obdobiach s dennými teplotnými zmenami predstavujú viac ako 50 % práceneschopnosti. Akútne respiračné infekcie postihujú v nežnej populácií najčastejšie horné dýchacie cesty, u rizikových chorých dostávajú, alebo vznikajú v dolných dýchacích cestách. Nákazy dolných dýchacích ciest sú častejšie bakteriálne a prejavujú sa najmä celkovými príznakmi. Vzhľadom na vzájomné prepojenie môžu byť akútne respiračné infekcie komplikované infekciami okolitých orgánov (konjunktivitída, epiglotitída, otitída, mastoitída až meningitída, u detí chrup).
Akútna tracheobonchitída, akútna bronchiolitída. Akútna tracheobronchitída a bronchiolitída sú časté ochorenia spôsobené prevažne vírusmi (rhino-, echo-, adenovírusy), menej často baktériami (ako pri akútnej bronchitíde). Častý je aj endemický výskyt. Inými príčinami sú: inhalácia dráždivých plynov (amoniak, kyselina sírová, soľná) alebo pár, teplotné vplyvy, mechanické poškodenie (tracheálna kanyla alebo tubus).
Diagnostika. Pacient má dráždivý, najskôr suchý kašeľ s retrosternálnymi bolesťami, ktoré sa zhoršujú po kašli alebo pri hyperventilácii, neskôr kašeľ s expektoráciou bieleho spúta a pri mechanickom dráždení priedušiek niekedy s prímesou krvi. Teplota nebýva výrazne zvýšená, ale môže sa vyskytnúť celková alterácia, najmä pri niektorých vírusových alebo atypických infekciách (mykoplazmy, chlamýdie). Ak je postihnutý zápalom aj farynx a larynx, môžu byť tieto ťažkosti spojené s bolesťou hrdla a zachrípnutím, respektíve stratou hlasu. Fyzikálnym vyšetrením možno niekedy zistiť prítomnosť spastických fenoménov (bronchospasmus) ako prejav bronchiálnej hyperreaktivity. Nekomplikovaná tracheobronchitída sa hojí v priebehu l - 2 týždňov. Ak suchý kašeľ pretrváva viac ako 3 týždne, stáva sa chronickým a pacient patrí do starostlivosti odborníka pre tbc a respiračné choroby (bronchologické vyšetrenie na vylúčenie endobronchiálnej, prípadne malígnej lézie), Rtg hrudníka pre možnosť prechodu do pneumónie alebo obliterujúcej bronchiolitídy a i. Ak nejde o exacerbáciu pri chronickom pľúcnom ochorení, fyzikálny nález je minimálny a v rtg obraze býva iba zmnoženie bronchovaskulárnej kresby. U detí predškolského veku je riziko vzniku tzv. pseudokrupu so stridoróznym dýchaním, nepokojom a s výraznou dýchavičnosťou. Pri akútnej bronchiolitíde upcháva zápalový exudát priesvit bronchiolov, a tak je v popredí tachypnoe, cyanóza a auskultačne spastické fenomény. Situácia vyzerá, najmä u detí, často dramaticky, pretože najvýraznejším subjektívnym vnemom je pocit nedostatku vzduchu alebo dusenia. V laboratórnom obraze je sedimentácia a krvný obraz bez výrazných odchýlok.
Liečba. Podávajú sa inhalačné bronchodilatancia (beta 2 sympatomimetiká: salbutamol, terbutalín alebo fenoterol, resp. anticholínergikum - atrovent, alebo ich kombinácia), dôležitá je hydratácia, dostatok vitamínu C, krátkodobo (najmä na noc) sa podávajú antitusiká. Pri ťažko zvládnuteľnom kašli a podozrení na bronchiolitídu sú vždy indikované inhalačné kortikoidy, ktoré zabraňujú obliterácií, prestavbe a deštrukcii dýchacích ciest. Pri pseudokrupe detí sú indikované kortikoidy, oxygenoterapia až intubácia chorého. Antibiotiká sa ordinujú iba pri bakteriálnej superinfekcii (prítomnosť hnisavej expektorácie, leukocytóza a zvýšená sedimentácia).
Akútna bronchitída a akútna exacerbácia chronickej bronchitídy Až 80% bronchitíd u detí a 50 % u dospelých má vírusovú etiológiu (rhinovirus, influenza A a B, parainfluenza, adenovírusy), zvyšok bronchitíd má bakteriálnu etiológiu (Hemophilus influenzae, Streptococcus pneumonie, Mykoplazma pneumonie, chlamýdia, Branhamella catarralis, Staphylococcus aureus). Vyšší výskyt týchto ochorení sa zaznamenáva v jesenných a zimných mesiacoch v súvislosti so zvýšeným výskytom akútnych respiračných ochorení horných dýchacích ciest. Pri akútnej exacerbácii chronickej obštrukčnej bronchitídy je vhodnejšie používať termín akútna exacerbácia chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Diagnostika. Charakteristický je kašeľ s expektoráciou hlienového, bieleho spúta (nebakteriálne bronchitídy), alebo kašeľ s expektoráciou hnisavého, zeleného spúta (pri bakteriálnych bronchitídach). Auskultačne sa zisťujú vrzgoty a rachoty, miznúce po vykašlaní, ak sú spôsobené iba nahromadením hlienu. Piskoty sa môžu vyskytovať pri všetkých chorobách s akútnou, spastickou, alebo chronickou obštrukciou dolných či horných dýchacích ciest. Pri akútnej exacerbácii chronickej bronchitídy alebo CHOCHP sa zvýrazňuje expektorácia hnisavého spúta, dyspnoe a teplota. Pacient v pokročilých štádiách CHOCHP patrí do starostlivosti odborníka TaRCH (pri akútnej exacerbácii vzniká, alebo sa zhoršuje obštrukčná ventilačná porucha - OVP, respiračná insuficiencia - RI a preťaženie pravého srdca - cor pulmonale). Pri nekomplikovanej akútnej bronchitíde je rtg vyšetrenie hrudníka negatívne, preto nie je potrebné robiť ho rutinne. Pri pokročilej CHOCHP je zvýšená transparencia pľúcnych polí, nízka poloha bránice, výraznejšia bronchovaskulárna kresba parahilózne. Pri bakteriálnej superinfekcii je žiadúca cielená ATB liečba podľa kultivačného vyšetrenia spúta. Funkčným vyšetrením pľúc sa určí prítomnosť a stupeň OVP, vyšetrením krvných plynov sa zisťuje druh a závažnosť RI pri pokročilých CHOCHP.
Liečba. Nebakteriálna akútna bronchitída sa lieči antipyretikami, bronchodilatanciami a inhalačnými kortikoidmi. Pri bakteriálnej akútnej bronchitíde sú indikované cefalosporíny odolné proti beta - laktamázam alebo aminopenicilín potenciovaný inhibítormi beta-laktamáz. Pri mykoplazmových a chlamýdiových infekciách alebo pri alergií na beta - laktámy sa podávajú makrolidy. U dospelých pri sekundárnej bakteriálnej infekcií sú najvhodnejšie chlórované chinolóny.
Literatúra: l. Bálint, O.: Infekčné choroby, kap. 18. 1. In: Dzúrik, R., Trnovec, T.: Štandardné terapeutické postupy, Martin, Vydavateľstvo Osveta 1997, s. 564-606. 2. Mediforum: Zásady racionálnej antibiotickej liečby respiračných infekcií, Mediforum, 3. vyd., 2000, v tlači. 3. Krištúfková, Z., Sláčiková, M.: Národné referenčné centrum pre chrípku - smernice 1999- 2000 . ŠZÚ. 4. Votava, V.: Pneumológie v praxi, Praha, Galén 1996, 264 s. 5. Zusková, D. a kol.: Principy boje s prěnosnými nemocemi I. 3. vyd., Zdrav. aktuality 221, Praha, Avicenum 1991, 262 s.
Spracoval: Tomáš Turčan, JLF UK Martin