Nádory obličiek Nádory detského veku Nefroblastóm-Wilmsov tumor (WT) patrí k najčastejším zhubným nádorom detí. Môže byť izolovaný alebo súčasť týchto syndrómov: 1. WAGRT - WT, anirídia, závažné urogenitálne anomálie, mentálna retardácia. 2. Denysov-Drasov syndróm - WT, závažné urogenitálne malformácie, glomerulonefropatia. 3. Beckwith-Wiedeman syndróm - WT, omfalokéla, makroglosia, gigantizmus. Má mäkkú až myxómovitú konzistenciu, vidno v ňom aj cysty. Tvorí ho primitívne embryonálne nefroblastové tkanivo, epitelová zložka a mezenchýmová zložka. Prognostický význam má len anaplázia buniek. Vrodený mezoblastový nefróm - leiomyomovitý hamartóm je benígny nádor novorodencov a mladších kojencov. Tvoria ho vretenové bunky, poukladané do snopcov pripomínajúcich hladkú svalovinu, medzi jednotlivými snopcami uzatvára ostrovčeky diferencovaného tkaniva obličky.
Nádory dospelého veku Benígne parenchýmové nádory Metanefrický adenóm a metanefrický adenofibróm - tvoria tubulárne, tubulárno-papilárne štruktúry a glomeruloidné telieska. Papilárny adenóm obličiek - jeho výskyt je častejší ako výskyt ostatných nádorov obličiek dohromady. Histologicky ho tvoria malé tmavé bunky. Onkocytóm obličky - je prevažne acinárny, trabekulárny, solídny alebo mikrocystický. Malígne parenchýmové nádory Konvenčný - svetlobunkový karcinóm obličky - Grawitzov tumor - je dobre ohraničený, rastie expanzívne, neskôr môže vrastať do renálnych žíl a do panvičky. Na reze je rôznofarebný, striedajú sa žlté, oranžové a tmavočervené plochy s bielymi jazvami. Vidno aj nekrózy a z nich pochádzajúce pseudocysty. Typický je mikroskopický obraz, ktorý tvoria veľké svetlé bunky podobné rastlinným. Sú usporiadané solídne, trabekulárne aj tubulárne. V stróme možno nájsť penovité makrofágy. Papilárny karcinóm obličky - má papilárnu štuktúru. Tvorí asi 10 % karcinómov obličiek. Chromofóbny karcinóm obličiek - je ohraničený, homogénny, šedohnedý, vzácne mnoholožiskový a obojstranný. Je agresívny a má zlú prognózu. Typický morfologický znak sú časté dvoj- či viacjadrové bunky s prejasnením cytoplazmy okolo jadra. Karcinóm zo zberných kanálikov - histologicky ide o nepravidelné kanáliky, vystlané netypickými bunkami, ktoré sa môžu zhlukovať „cvočkovitým“ spôsobom. Patrí k najmalígnejším karcinómom obličiek. Medulárny karcinóm obličiek - vzniká zo zberných kanálikov. Postihuje najmä černochov, zároveň trpiacich anémiou z kosáčikovitých buniek. Ide o zle ohraničený tumor drene s lalokovou štruktúrou. Sarkomatoidný karcinóm obličiek - môže vzniknúť zo všetkých už spomenutých typov karcinómov. Je veľmi malígny, má vretenovitú štruktúru s výraznou pleomorfiou jadier a s nápadnou aktivitou mitóz. Neklasifikovateľný karcinóm obličiek - všetky iné typy karcinómov.
Nádory močových ciest Mezenchýmové nádory Mezenchymové nádory sú zriedkavé. Z benígnych je najčastejší leiomyóm, hemangióm, neurofibróm a i. K hojným malígnym nádorom patrí rabdomyosarkóm močového mechúra u detí. U starších ľudí sa vzácne nájde fibrosarkóm, osteosarkóm a leiomyosarkóm.
Epitelové nádory Epitelové nádory sú najčastejšie, klinicky závažnejšie tumory močových ciest. Objavujú sa hlavne po 50. roku života, asi dva razy častejšie u mužov ako u žien. Pri ich výskyte sa našla súvislosť s kontaktom s niektorými kancerogénnymi látkami - anilínové farbivá a priemyselné rozpúšťadlá. Častý výskyt karcinómov močového mechúra je aj u silných fajčiarov a po dlhodobom užívaní niektorých liekov - cyklofosfamid, analgetiká. Papilóm je najčastejší benígny nádor. Je zväčša solitárny, ale môže byť aj v mnohopočetnej forme, v difúznej papilomatóze. Je spravidla stopkatý a tvorí ho množstvo papíl - klkov. Rastie hlavne exofyticky, t. j. smerom do lúmenu močového mechúra, ale zriedkavo môže rásť aj endofyticky. Niekedy dochádza k dlaždicovobunkovej ložiskovej metaplázii urotelu - epidermoidný papilóm. Papilokarcinóm je malígna varianta papilómu. Poznáme tri stupne malignity. Papilokarcinóm I. stupňa má základnú histologickú štruktúru podobnú papilómu. Hlavnou črtou je viacvrstvovosť epitelu a mierne atypické bunky. Karcinóm II. stupňa má už zretelnejšie atypické a anaplastické bunky. Vrstevnatosť epitelu nie je zachovaná. Pri karcinóme III. stupňa je polymorfia buniek a jadier vystupňovaná. Epidermoidný karcinóm vzniká na základe dlaždicovobunkovej metaplázie urotelu. Adenokarcinóm je raritný. Býva najmä v klenbe močového mechúra. Z hľadiska prognózy je dôležité delenie karcinómov podľa hĺbky infiltrácie. Preto poznáme povrchové a hlboké nádory. Povrchové zasahujú len epitelovú vrstvu alebo infiltrujú len lamina propria mucosae, a preto majú lepšiu prognózu oproti druhej skupine. Karcinómy močového mechúra metastázujú do regionálnych lymfatických uzlín, zriedkavejšie do vzdialených orgánov. Najťažšia komplikácia je miestna recidíva a urosepsa.
Klinické príznaky - slabosť, strata chuti do jedla, chudnutie, zvýšený tlak, hyperpyrexia, anémia, sekundárna polyglobúlia - zo zvýšenia erytropoetínu, bolesti v kostiach. U 60-70 % - intermitentná hematúria - deštrukcia ciev v nádorovom tkanive, prerastanie do panvičky, bolesť a poruchy močenia. V moči sa objavujú krvné zrazeniny - retencia moča, bolesti v lumbálnej oblasti.
Diagnostika - fyzikálne vyšetrenie - zväčšené obličky prípadne nádor. Hormálne príznaky - hyperkalémia, hypertenzia, erytocytúria, Cushingov syndróm, gynekomastia, galaktorea, znížené libido. Zvýšený sediment erytrocytov, makro- a mikrohematúria často intermitentne. Vylučovacia urografia - dislokácia alebo znetvorenie panvičky, kalichov, papíl. USG - deformované kontúry. Scintigrafia - defekty s nerovnými kontúrami. Aortografia a angiografia obličkových ciev spolu so scintigrafiou podávajú najdôležitejšie výsledky. Diferenciálna diagnostika - solídna cysta obličky, hydronefros, TBC, nádor z retroperitonea. Terapia - chirurgická- primárne, pri metastázach - rekombinantná IFN-alfa, kombinovaným IL-2, menej účinná terapia vinblastínom alebo medroxyprogesterónom, pri metastázach do skeletu - paliatívna rádioterapia. Prognóza - 5 rokov po radikálnej nefrektómii prežíva 50-70 % pacientov s tumorom ohraničeným na parenchým obličiek, 15-36 % pacientov s postihnutím lymfatických uzlín N1-N4, menej než 5 % so vzdialenými metastázami M1. Metastázy iných nádorov do obličiek: vzácne, klinicky nemé, karcinóm pľúc – 50 % pacientov, karcinóm žalúdka, prsníka, pankreasu a kolorektálny, lymfómy.
Použitá literatúra: Š. Sršeň, K. Sršňová: Základy klinickej genetiky a jej molekulárna podstata. Martin, Osveta 2000 P. Klener et al.: Vnitřní lekářství. Praha, Galén 2001 J. Gvozdják.: Interná medicína. M. Zaviačič: Kompendium patológie 2. diel, 2002 Spracovali: Marián Václavík, Martin Vovés, JLF UK Martin