Anatomicko-histologický úvod. Oblička je párový orgán uložený v lumbálnej oblasti, retroperitoneálne vo výške Th12-L2. Jej základnou funkciou sú: exkrécia moča (v ňom odchádzajú produkty metabolizmu) udržiavanie ABR regulácia erytropoézy regulácia krvného tlaku Stavba obličky: Na povrchu je väzivové puzdro - capsula fibrosa, ktorá kryje povrch obličky. Na priereze obličkou vidíme cortex renalis a medula renalis, ktorá miestami dosahuje až do hilu a vytvára pyramides renales (15 – 20). Vrcholky pyramíd sa nazývaju papillae renales. Z nich odstupujú calices renales, ktoré vyúsťujú do pelvis renalis. Jej pokračovaním je ureter, ktorý vyúsťuje do vesica urinaria. Základnou funkčnou a stavebnou jednotkou obličky je nefrón, ktorý sa skladá z: 1. glomerulus – je to klbko kapilár, do ktorého je krv privádzaná cez vas afferens a odvádzaná vas efferens. Je uložený v Bowmanovom púzdre, do ktorého sa filtruje primárny moč. 2. proximálny tubulus – tu prebieha resorbcia vody, glukózy, Na+, HCO3- , aminokyselín 3. Henleho kľučka – koncentrácia moča 4. distálny tubulus – resorpcia vody, Na+ , podmienené hormonálne a exkrécia K+ 5. zberný kanálik – definitívny moč. V stene vas afferens a vas efferens pri vaskulárnom póle obličkového telieska sa nachádzajú juxtaglomerulárne bunky, ktoré produkujú hormón renín. Oblasť buniek distálneho tubulu v uhle medzi vas afferens a vas efferens sa nazýva macula densa. Svojím vonkajším povrchom sa stýka s juxtaglomerulárnymi bunkami ciev, ku ktorým sú priložené i nervové vlákna sympatického systému. Nádory obličiek I. Primárne benígne nádory Adenóm je solitárny alebo početný nádor rozličnej veľkostí, ružovej, belavej alebo žltkastej farby. Zvyčajne je uložený na povrchu obličky. Odvodzuje sa prevažne z tubulov obličiek. Vyskytuje sa často. Má papilárnu, tubulárnú alebo alveolárnu štruktúru. Klinický význam majú len veľké adenómy zo svetlých buniek. Je známych niekoľko prechodných foriem až po celkom malígne nádory. Napr. metanefritický adenóm, metanefritický adenofibróm, papilárny adenóm obličiek a onkocytóm obličky. Diagnóza: urografia, renoangiografia Terapia: odstránenie nádoru, niekedy i príslušnej obličky. II. Primárne malígne nádory obličiek Adenokarcinóm obličky (hypernefróm, Grawitzov nádor) je najčastejší malígny nádor obličky u dospelých. Tvorí 60-80 % všetkých nádorov obličiek. Častejšie postihuje mužov ako ženy, len zriedkavo deti. Vychádza z malého uzla a vo včasnom štádiu má vlastné puzdro. Spočiatku rastie expanzívne, až neskôr prerastá do parenchýmu obličky, do panvičky a väzivového púzdra obličky. Extrarenálne (do tukového púzdra) rastie zriedka. Rýchle prerastá do vén, renálnou vénou sa dostáva do v. cava caudalis, metastázy sa šíria krvnou a lymfatickou cestou alebo aj obidvoma spôsobmi. Postihujú predovšetkým pľúca, pečeň, kostru, mozog, druhú obličku a okolité lymfatické uzliny. Kontinuálne môže nádor prerastať do okolitých orgánov (pečeň, črevo, bránica). Adenokarcinóm môže byť rôznej veľkosti, od niekoľkých cm v priemere až po obrovské nepravidelné masy, vážiace niekoľko kg. Histologicky sa nádor skladá z polygonálnych buniek usporiadaných zvyčajne trabekuláme. Protoplazma buniek obsahuje veľa tukov lipidov, ktoré sa pri fixácii rozpustia, takže vyzerajú ako svetlé mechúriky (odtiaľ názov nádor zo svetlých buniek). V súčastnosti používame na určenie stupňa malignity (grading) 4 stupne. Diagnostika: cystoskopia, RTG, urografia, USG, CT, renálna angiografia. Terapia: odstránenie celej obličky aj s tukovým púzdrom. Ak radikálna operácia nie je možná, obmedzujeme sa na hormonálnu liečbu, RTG ožiarenie, chemoterapiu. Prognóza závisí od včasnosti stanovenia diagnózy. Mezenchýmové malígne nádory (sarkómy) vychádzajú z obličkového tkaniva alebo puzdra obličky. Môžu vzniknúť malígnym zvrhnutím benígneho mezenchýmového nádoru. Rastú rýchlo a infiltrujú okolité orgány. Sú charakteristické trojicou príznakov: hematúria, bolesti v oblasti obličky a hmatateľný nádor obličky (u 60-80 % pacientov). Pri zjavení sa hematúrie je už nádor v pokročilom vývojovom štádiu. Krvácanie vzniká bez zjavnej príčiny, nesprevádzajú ho bolesti. Len ak zrazenina upchá močovod, vyvolá kolikovité bolesti. Hematúria je masívna, pacient často vymočí červovité koagulá, odliatky močovodov. Bolesti v oblasti obličky môžu byť vyvolané napr. napätím puzdra a tlakom na okolité orgány. Ďalší príznak – varikokéla - vzniká pri prerastaní nádoru ľavej obličky do v. renalis a v. cava. Na rozdiel od bežnej varikokély sa nezmenší ani v ležiacej polohe. Diagnostika: cystoskopia, RTG, urografia, USG, CT, renálna angiografia. Diferenciálna diagnostika: Adenokarcinóm obličky treba odlíšiť od polycystickej obličky. Terapia: odstránenie celej obličky aj s tukovým púzdrom. Ak radikálna operácia nie je možná, obmedzujeme sa na hormonálnu liečbu, RTG ožiarenie, chemoterapiu. Prognóza je zlá, len málo pacientov prežíva 5 rokov. Nádory panvičky vychádzajú z urotelu. Histologicky odlíšiť benígne nádory od malígnych je často ťažké. Majú sklon šíriť sa v odvodných močových cestách. Súbor prŕznakov je podobný ako pri malígnych nádoroch obličiek: hematúria, bolesť, hmatateľný nádor. Diagnostika: urografia, vzostupná pyelografia, angiografia. Terapia: odstránenie obličky a močovodu. Prognóza je vážna. III. Zmiešané nádory obličiek Sú to nádory detského veku. U dospelých sa vyskytujú len ojedinele. Tvoria jednotnú skupinu, sumárne sa najčastejšie označujú ako nefroblastóm, adenosarkóm, embryonálny zmiešaný nádor obličky, adenomyosarkóm, Wilmsov nádor. Ide o dysembryoblastické nádory vychádzajúce z tkaniva obličky, často je aj heterológne tkanivo (kosť, embryonálna chrupka ). Mikroskopická skladba je veľmi zložitá. Častejšie postihuje ľavú obličku, zriedka je obojstranný. Spočiatku tvorí opuzdrený uzol, rýchlym rastom zatláča tkanivo obličky, od ktorého je dobre ohraničený. Vyskytuje sa už v plode, môže byť prekážkou pri pôrode. Sú rovnako časté u chlapcov ako u dievčat. Metastazujú najmä do pečene, pľúc a mozgu. Najčastejší príznak nie je hematúria ale hmatateľný nádor v oblasti obličky. Hematúria je neskorý príznak. Keď sa hematúria zjaví, býva prudká. Bolesti vznikajú z napätia púzdra obličky, z ťahu veľkého nádoru za cievnu stopku a z tlaku na okolité orgány. Veľký nádor môže spôsobovať tráviace ťažkosti. Horúčka a zvýšenie tlaku sú veľmi časté. Diagnostika: palpácia nádoru, angiografia, USG, CT. Terapia: u detí je odlišná od liečby zhubných nádorov obličiek u dospelých. Liečba sa začína radikálnou nefrektómiou. Po nej nasleduje chemoterapia. Prognóza je dobrá ak liečba začne včas. Použitá literatúra: Kolektív autorov. Vademecum medici. Martin, Osveta 1995. P. Klener. Vnitřní lekářství. Praha, Galén, 1999. M. Zaviačič. Patologická anatómia. Bratislava, Univerzita Komenského 2002. Spracovali: Katarína Lehutová, Miroslava Stančíková, JLF UK Martin