Olovo (plumbum, Pb) je modrastý, striebrolesklý kov, nerozpustný vo vode, rozpúšťa sa v teplej kyseline chlorovodíkovej aj v žalúdočnej šťave. Je ubikvitárny, nachádza sa vo všetkých biologických systémoch. Toxické je nielen samotné olovo, ale jedovaté sú aj jeho oxidy a soli (oxid olovnatý PbO – klejt, mastikot, biele olovo; ortoolovičitan olovnatý Pb3O4 – mínium; dusičnan olovnatý Pb(NO3); chlorid olovnatý PbCl2 ; chlorečnan olovnatý Pb(ClO3)2 a chloristan olovnatý Pb(ClO4)2. Denný príjem olova u človeka je 0,2-0,4 mg, rovnaké množstvo sa vylučuje stolicou a močom. Výskyt, profesionálna a enviromentálna expozícia Olovo sa v prírode vyskytuje v olovených rudách – v galenite (leštenec olovnatý PbS), anglezite PbSO4 a ceruzite PbCO33. Priemerne sa v rudách nachádza 1-11 % olova. Profesionálne riziko vzniká pri ťažbe rudy (u nás galenit v Banskej Štiavnici) a tavbe olovnatých a zinkových rúd a šrotu (do vzduchu sa dostáva pri teplotách okolo 400-500 0C). Riziko je aj pri rafinovaní, opracovávaní odliatkov, výrobe farebných kovov, bronzu a mosadze a v práškovej metalurgii. Významné riziko sa spája s výrobou a rozbíjaním batérií pri získavaní surovín (PbO). Chronické intoxikácie vznikajú pri používaní mínia (červený prášok Pb304, ortoolovičitan olovnatý) v sklárskom priemysle, pri výrobe olovených obalov káblov, pri antikoróznom ochrannom nátere kovových konštrukcií míniom, pri opaľovaní starých náterov, riziko je aj pri pájkovaní a zváraní olova. Octan olovnatý sa používa v zdravotníctve a náhodné otravy sa zaznamenali po aplikácii octanovej masti alebo obkladu na otvorené rany. Ročne sa na Slovensku vyskytne 1-6 ochorení. Otravy neprofesionálneho pôvodu vznikajú pri dlhodobom pití vody pretekajúcej olovenými potrubiami a pri pití kyslých nápojov uskladnených v keramických nádobách s olovenou glazúrou. Otravu môžu spôsobiť aj retinované broky a projektily v tele. Novšie sa zaznamenali otravy u robotníkov prestavujúcich staršie budovy. Cesty vstupu do organizmu, metabolizmus Olovo sa dostáva do organizmu inhaláciou, perorálne a výnimočne aj resorpciou cez porušenú kožu. Inhalačný profesionálny príjem 2 mg olova denne spôsobí takmer isto už o niekoľko mesiacov otravu. Z vdýchnutého aerosólu olova sa v závislosti od veľkosti častíc resorbuje až 40 %. Pri nedostatočnej hygiene sa prach s obsahom olova môže dostávať do organizmu perorálne. U dospelého človeka sa resorbuje 5-15 %, z toho sa 5 % retinuje, u detí je to až 50 % prijatého olova. Najlepšie sa resorbuje z nápojov v porovnaní s inou potravou. Po resorpcii sa distribuuje krvou do tkanív, svalov, parenchýmových orgánov, nervového tkaniva a kože. V krvi sa 1-5 % viaže na bielkoviny, 95-99 % vstupuje do erytrocytov. Malé množstvá sú v pečeni, slezine, mozgu (preniká hematoencefalickou bariérou), vo svaloch, v obličkách a koži a hromadí sa aj v adnexoch. Najväčšie zásoby Pb v tele sú v kostnom tkanive (nie kostnej dreni), kde sa ukladá 90-98 % všetkých telových zásob – vyplavuje sa v stavoch vedúcich k acidóze alebo pri osteoporóze, v gravidite a počas laktácie. Polčas uvoľňovania deponovaného olova v kostiach je 32 rokov, v trabekulárnych kostiach je čas kratší. Z mäkkých tkanív sa uvoľňuje 20-30 dní. Olovo sa vylučuje z tela dlhodobo, 80 % glomerulárnou filtráciou do moču, pri vyššej plumbémii sa zvyšuje tubulárna reabsorpcia, neskôr aj transtubulárny transport. Zvyšok eliminovanej dávky odchádza stolicou, v pote a stráca sa aj cez nechty a vlasy. Olovo prechádza placentou, pôsobí toxicky na plod a dostáva sa aj do materského mlieka. Patogenéza Hlavným patogenetickým mechanizmom je schopnosť olova pôsobiť inhalačne na enzymatické reakcie v organizme. Výsledkom je zmnoženie jednotlivých článkov syntézy hemu na niekoľkých úrovniach, ktoré prebiehajú pred inhibovanou enzymatickou reakciou. Fragilita erytrocytov je zvýšená a majú skrátený čas prežívania. Následkom je erytroblastopatická sideroachrestická anémia. Olovo inhibuje aktivitu adenylcyklázy, môže nahradzovať kalcium v transportnom mechanizme a bráni jeho vstupu do neurónov cez vápnikové kanály. Znižuje koncentráciu niektorých neurotransmiterov a narušuje integritu metabolizmu steroidov. Pri vyššej plumbémii sa zistila redukcia množstva spermií a abnormálna motilita. Akútna otrava olovom Akútna otrava olovom sa vyskytuje zriedka pri jeho masívnom príjme. Z príznakov sú v popredí gastrointestinálne symptómy, poškodenie pečene, obličiek a CNS a rýchlo sa rozvíjajúce anémie. Môže sa vyskytnúť metroragia a dochádza k potratom. Chronická otrava olovom Je to ochorenie vznikajúce následkom dlhodobej expozície olovu a jeho anorganickým a organickým zlúčeninám. Patrí medzi najčastejšie chronické priemyslové intoxikácie ťažkými kovmi. Klinický obraz a diagnóza Pri chronickej intoxikácii (saturnizmus) sa objavujú: - nešpecifické subjektívne ťažkosti: bolesti hlavy, nechutenstvo, únavnosť, tras prstov na ruke, zápcha. - najtypickejším príznakom chronickej otravy olovom sú kolikovité bolesti (colica saturiana) - rozvíja sa encephalopatia saturiana, ktorá sa prejavuje nespavosťou, závratmi, poruchami periférneho motoneurónu (aj paréza n. radialis) a bolesťami hlavy. - môže sa vyskytnúť pseudoneurastenický syndróm. Pri fyzikálnom vyšetrení pacienta nachádzame typický nález sivého lemu na ďasnách. Vytvára ho olovo v styku so sírovodíkom, ktorý vytvárajú ústne baktérie pri nedostatočnej ústnej hygiene. Bledosť pokožky na tvári má sivožltý nádych. V neskorších štádiách sa vyskytuje subikterus sklér. Olovo sa ukladá najmä v kostiach, kde sa vyskytuje viac ako 90 % z celkového množstva v organizme. Objavujú sa zvýšené hodnoty 5-aminolevulovej kyseliny a koproporfyrínu III v moči, čo má veľký diagnostický význam. Neskôr sa rozvíjajú príznaky anemického syndrómu. Anémia je najčastejšie hypochrómna, ale môže byť aj normochrómna. V periférnom krvnom obraze vidíme polychromáziu červených krviniek a vzostup retikulocytov na 30-45 %. Pátrame po zvýšenom bazofilnom bodkovaní erytrocytov, čo prispieva k diagnóze. Mieru expozície olovom zisťujeme testom na mobilizáciu olova z kostného tkaniva. Terapia Pri otrave anorganickými zlúčeninami olova sa podávajú chelátotvorné látky. Pri otrave organickými zlúčeninami sú neúčinné. Liekom voľby je EDTA dinatrium calcii edetici (etyléndiamíntetraoctová kyselina) – ionomenič vymieňajúci vápnik za olovo. Pri dávkach 1-2 g každý druhý deň dochádza k 20-40-násobnému zvýšeniu odpadu olova do moču. Pri liečbe treba kontrolovať renálne funkcie a podľa potreby redukovať dávky. Po liečbe dochádza postupne k úplnej úprave klinického obrazu. Osvedčil sa aj DMPS (2,3-dimerkaptopropán-1-Na-sulfonát) alebo N-acetylcysteín. Dimerkaprol tvorí s olovom nefrotoxické komplexy, preto sa nepoužíva. Prognóza Ak nevznikli ťažké ireverzibilné zmeny zapríčinené ťažkou neliečenou otravou (encefalopatia, intersticiálna nefritída, paréza n. radialis), pacient sa môže po správnej a dostatočne dlhej liečbe uzdraviť. Obsah Pb v kostiach môže byť dlhodobo vysoký a môže sa pri určitých stavoch (napr. osteoporóza) aj po rokoch vyplaviť. Prevencia Dôležitá je výchova pracovníkov a ich dôkladné poučenie o rizikách a dodržiavaní hygienických opatrení. Rovnako dôležité sú lekárske prehliadky pracovníkov v 1-ročných intervaloch a podľa hodnôt plumbémie aj častejšie. Biologické expozičné testy umožňujú včas odhaliť nebezpečenstvo vzniku otravy a zabrániť otrave. Sekundárna prevencia spočíva v zabránení vzniku opakovaných otráv, ktoré môžu ireverzibilne poškodiť organizmus. Vyhláška MZ SR pripúšťa pre pitnú vodu 0,01 mg/l, ale vyše 50 % obsahov nedosahuje ani detekčný limit. Direktíva EÚ uvádza ako hraničnú hodnotu 70 ug/100 ml krvi, pri vyšších hodnotách sú nevyhnutné lekárske prehliadky. Použitá literatúra: Buchancová, J., a kol.: Pracovné lekárstvo a toxikológia, Osveta, Martin 2003 Kolektív autorov: Vademecum medici 6.vydanie, Osveta, Martin 2003 Ďuriš, I., Hulín, I., Bernadič, M.: Princípy internej medicíny, SAP, Bratislava 2001 Klener, P., a kol.: Vnitřní lékařství, Galén, Praha 1999 Spracovali: Jana Šuchorová, Martin Šimo, JLF UK Martin