Ako psychofarmaká – (psychotropné látky) označujeme látky, ktoré menia duševný stav pacienta. Nie sú to kauzálne lieky, neliečia príčinu duševných chorôb (ktorú väčšinou nepoznáme), ale umožňujú zmierniť niektoré chorobné prejavy. Používajú sa najmä v psychiatrii na odstránenie niektorých príznakov psychóz (nepokoj, halucinácie, úzkosť, napätie, depresia a iné), a neuróz bez toho, aby narušili vedomie, schopnosť myslieť a úsudok. Vytvárajú vhodné podmienky na ambulantné liečenie a doliečovanie chorých. Rozdelenie psychofarmák podľa účinku: a/ látky ovplyvňujúce bdelosť a stav vedomia: l. v zmysle plus – psychostimulancia 2. v zmysle mínus – hypnosedatíva, celkové anestitiká b/ látky ovplyvňujúce afektivitu l. v zmysle plus – antidepresíva – úprava depresií anxiolytiká – odstránenie duševného napätia, úzkosti, strachu. antimaniká – odstránenie patologicky porušenej nálady. 2. v zmysle mínus – dysforiká. c/ látky ovplyvňujúce psychickú integráciu 1. v zmysle plus – antipsychotiká (neuroleptiká) 2. v zmysle mínus – halucinogény, delirogény d/ látky ovplyvňujúce pamäť a iné kognitívne funkcie 1. v zmysle plus – kognitíva, nootropiká 3. v zmysle mínus – dementogénne látky (anticholinergiká). Okrem požadovaného účinku je potrebné si uvedomiť aj nebezpečie, ktoré prináša ich užívanie. Závislosť od psychofarmák - je spojená s dlhodobým užívaním vysokých dávok psychofarmaka (dobre preskúmaná a známa je závislosť od barbiturátov a psychostimulancií). Užívanie žiadneho psychofarmaka však nie je bez nebezpečia návyku. Nežiadúce, vedľajšie účinky psychofarmák: 1. vegetatívne prejavy: synkopy v dôsledku náhleho poklesu krvného tlaku počas liečby alebo ako reakcia na prvú dávku najmä v injekčnej forme. zrýchlenie činnosti srdca - pacient pociťuje ako palpitácie, sucho v ústach, nočné potenie, návaly tepla, hnačky striedané zápchami, nadmerná tvorba moču s potrebou vycievkovať pacienta. Porušená zraková ostrosť, zhoršená akomodácia, bolesť hlavy – neuroleptiká zužujú zrenice, po antidepresívach nastáva mydriáza. Pokles sexuálnej potencie a frigidity, poruchy menštruačného cyklu, vzostup telesnej hmotnosti, galaktorea najmä po fenotiazínoch. 2. Parkinsonský syndróm (pri bloku účinku dopamínu v bazálnych gangliách) prejavuje sa zvýšením svalového napätia, trasom končatín, stratou koordinovaných pohybov, neposednosťou, zvýšenou parasympatickou aktivitou vrátane nadmernej salivácie (najmä pri liečbe neuroleptikami). 3. Inkompatibilná reakcia, ktorú pozorujeme pri kombinácii psychofarmák s konzumovaním niektorých druhov potravy, no najmä alkoholu. Reakcia býva niekedy veľmi búrlivá, prejavuje sa postihnutím CNS, psychickými príznakmi a môže ohroziť aj život pacienta. Hovoríme o hypertoxických krízach. V snahe zabrániť takýmto reakciám odporúča sa podať pacientovi iba jeden preparát. Pri negatívnej inkompatibilnej reakcii sa účinky liečiv rušia. Inkompatibilná reakcia sa môže vyskytnúť pri rýchlej zámene liečiv. Je preto potrebný časový odstup (najmä pri zámene antidepresív zo skupiny monoaminooxidáz za tricyklické antidepresíva). 4. Nežiadúce účinky na psychiku: inverzná, neželaná reakcia – psychofarmaká, ktoré majú slúžiť na liečbu duševnej poruchy, stávajú sa jej príčinou. Excitujúce psychofarmaká naopak vyvolávajú poruchu spánku, nespavosť, excitovanosť, mnohovravnosť. Fenotiazínové neuroleptiká vyvolávajú často farmakogénne depresie, ktoré môžu viesť až k suicidálnym sklonom. Antidepresíva môžu viesť k manickému syndrómu, predráždenosť sa prejavuje najmä u starších pacientov. 5. Ďalšie prejavy: fotosenzibilita - najmä pri liečbe neuroleptikami, ďalej agranulocytóza, ikterus, poškodenie obličiek, trombembolizácia a iné. Otravy psychofarmakami Neuroleptiká a cyklické antidepresíva – (koncentrácia 300 mg/l – miernejšie komplikácie, 1000 mg/l – vážna otrava. Toxikológia: malá terapeutická šírka, terapeutická dávka sa blíži k toxickej, vstrebávanie v žalúdku spomalené v dôsledku anticholinergného účinku. Klinický obraz: generalizované kŕče kardiotoxicita, malígny neuroleptický syndróm: hyperpyrexia, svalová rigidita, hypotónia, sopor, tachykardia, zvýšená salivácia, dyspnoe. Cholinergný syndrom – anticholinergný účinok – vazodilatácia, hypovolémia, hypotenzia, tachykardia kombinovaná s tachyarytmiou a hrozí komorová fibrilácia; mydriáza, suchá horúca koža, suché sliznice, spomalená peristaltika, retencia moču, zvýšený krvný tlak. Svalový hypertonus môže sposobiť hypertermiu, rabdomyolýzu a myoglobinúriu. Na EKG – deformácia komorového komplexu s predĺžením QRS komplexu a intervalu QT. Porucha vedomia s nepokojom prechádzajúcim v sopor a kómu. Laboratórne vyšetrenia: biochémia: vyšetrenie kreatinkinázy, myoglobínu v moči, EKG, RTG vyšetrenie. Terapia: výplach žalúdka je bezpečný s preventívnou intubáciou, indikácia podania aktívneho uhlia a laxatív. Symptomatická neodkladná liečba: prevencia aspirácie zvratkov zabezpečenie dýchania stabilizácia obehu farmakoterapia kŕčov úprava acidózy s hypokaliémiou Pri srdcových arytmiách sa nedoporučuje podávať antiarytmiká; účinnejšia je korekcia vnútorného prostredia. Nešpecifické antidotum: natrium hydrogenkarbonát 50-100 ml 8,4 % do úpravy kardiotoxických zmien na EKG. Špecifické antidotum: Physostigmin Spofa 1 mg i.v. antagonizuje anticholinergné účinky, zmenšuje kardiotoxické príznaky, priaznivé ovplyvnenie porúch vedomia. ! možnosť vzniku bradykardie, bradyarytmií. ! sledovanie srdcovej činnosti. Psychostimulanciá: Hojne zneužívané toxikomanmi. Používajú sa na terapiu hypersomnie, anorexie. Patogenéza: zvýšené uvoľnenie katecholamínov – stimulácia sympatika, inhibícia rozkladu katecholaminov v neurónoch, stimulácia CNS. Toxikológia: rýchlo sa vstrebávajú, rýchlo sa metabolizujú v pečeni a vylučujú močom, terapeutická šírka malá, rýchlo vzniká tolerancia. Klinický obraz: eufória, mnohovravnosť, úzkosť, nespavosť, psychomotorický nepokoj, zmeny vnímania okolia, depersonalizácia, halucinácie, stavy paniky, paranoické bludy; ťažké predávkovanie: bezvedomie so svalovou rigiditou, kŕče, psychická alterácia, potenie, tras, svalové zášklby, tachykardia, hypertenzia, hypertermia. vystupňovanie sympatomimetického účinku: komorové arytmie,maligná hypertermia, svalový hypertonus - rabdomyolýza s následným zlyhaním obličiek, arteriálne spazmy - ischémia splanchnickej oblasti až infarkty. Laboratórne vyšetrenie: vyšetrenie kreatinfosfatázy a myoglobinu v moči, neurologický nález a CT. Terapia: eliminácia vracania, výplach žalúdka len pri užití per os, pri poruchách vedomia je nutná intubácia pred výplachom žalúdka, pri psychickom a svalovom nepokoji, svalovej hypertónii sú vhodné benzodiazepíny. Hypertenzia, periférne vazospazmy reagujú na podanie vazodilatancií, antagonistov kalcia a nitrátov. Acidifikácia moču elimináciu urýchľuje. Špecifické antidotum nie je k dispozícii. Barbiturátové hypnotiká Akútna otrava: ľahká dostupnosť umožňuje náhodné otravy aj otravy pri sebevražedných sklonoch. Desaťnásobok terapeutickej dávky vyvoláva ťažkú intoxikáciu. Klinické príznaky: zmätenosť, sopor, kóma, útlm dýchacieho centra, zlyhanie krvného obehu, tkanivová anoxia, porucha vodného a elektrolytového hospodárstva, Cheynovo-Stokesovo dýchanie, cyanóza, bronchopneumónia až smrť za 12 hodín až 4 dní. Terapia: - zabezpečenie dýchania, prevencia šoku - prípravky plazmy a jej náhrady, zábrana vstrebávania ďalšej látky, výplach žalúdka - pozor na aspiráciu! Zvýšenie diurézy – zvýšenie eliminácie, kontrola diurézy – doplniť stratu iónov, alkalizácia moča – znižuje tubulárnu reabsorbciu peritoneálna dialýza, dialýza na umelej obličke, výmena krvi. Chronická otrava: dlhodobé podávanie vyvoláva kumuláciu a vznik chronickej otravy, zneužívanie barbiturátov pre ich euforizujúci účinok. Príznaky: útlm, apatia, depresia, poruchy reči, anorexia, chudnutie, inkontinencia moča. Abstinenčné príznaky po náhlom vysadení: nepokoj, kŕče, tras, halucinácie, kolaps. Benzodiazepínové hypnotiká Pri predávkovaní dochádza k predĺženiu a prehĺbeniu spánku, ale bez závažného ohrozenia respiračného centra, riziko útlmu respiračného centra pri kombinácii s látkami potlačujúcimi funkciu CNS najmä alkoholom. Pri dlhodobej terapii sa objavuje tolerancia a závislosť. Náhle vysadenie je spojené s prejavom úzkosti, nespavosti, trasom, závratmi, tachykardiou, bolesťou hlavy, psychomotorickým nepokojom, kŕčmi. Terapia: pri kombinácii s alkoholom zabezpečenie dýchania Antidotum benzodiazepinových receptorov: Flumazemid (Anexate) účinok behom niekoľkých minút a trvá do 2 hodín. Použitá literatúra: Lincová, D., Farghali, H.: Základní a aplikovaná farmakológie. Galen Praha, 2002, 601 s. Wenke, M.: Farmakologie. Avicenum Praha, 1986, 580 s. Janík, A., Padějová, E.: Psychofarmaká - kedy áno, kedy nie. Obzor Bratislava, 1980, 200 s. Klener, P.: Vnútorné lekárstvo II Kafka, J. a kol: Psychiatria. Osveta Martin 1993 234 s. Spracovali: Veronika Dejová, Regina Ditteová, JLF UK Martin