Srdcové a cievne choroby sú v súčasnosti celosvetovo najčastejšou príčinou smrti. Vo svete zomiera na ne okolo 15 miliónov ľudí ročne. Podľa všeobecne akceptovaných prognóz si srdcovo-cievne choroby (SCCH) toto smutné prvenstvo v najbližšej budúcnosti ešte upevnia, pretože budú hlavnou príčinou smrti a chorobnosti nielen vo vyvinutých krajinách, ako je to teraz, ale aj v rozvojových krajinách Afriky a Ázie. V Európe zomierajú na SCCH ročne 4 milióny ľudí. Kým v krajinách západnej, severnej a južnej Európy úmrtnosť na SCCH klesá, v post socialistických krajinách strednej a východnej Európy stúpa. Úmrtnosť na Slovensku zreteľne prevyšuje európsky priemer. V SR sú SCCH na 1. mieste v príčinách smrti už od r. 1950. V roku 2002 boli u nás v 54,5% príčinou úmrtí, čo celkovo predstavuje úmrtie 28 000 ľudí. Čím sa kardiovaskulárne choroby líšia od ostatných? Tým, že najmä ich počiatočný nástup a postup často dlho nevidieť a necítiť. Závisí teda od postoja konkrétneho človeka k vlastnému zdraviu, či si dá telo skontrolovať. Zákernosť rokmi sa blížiacich infarktov srdca i mozgových porážok je v tom, že sa síce dotyčný dlho cíti dobre, ale nemá dobré výsledky hladiny cholesterolu, tlaku a niekedy aj cukru v krvi. Hlavné rizikové faktory vzniku kardiovaskulárnych ochorení 1. Vysoký krvný tlak – hypertenzia je definovaná ako trvalé a opakovanými meraniami potvrdené zvýšenie systolického tlaku krvi nad 140 mmHg a diastolického nad 90 mmHg. Ľudia nad 40 rokov by si mali minimálne 1 x ročne dať skontrolovať krvný tlak. Na Slovensku žije okolo 800 tisíc ľudí s vysokým krvným tlakom. Výskumy potvrdili, že 5 ročný pokles systolického tlaku o 10-12 mmHg a diastolického tlaku o 5-6 mmHg znižuje riziko cievnej mozgovej príhody až o 38 % a ischemickej choroby srdca o 16 %. 2. Poruchy spektra lipidov: zvýšený celkový cholesterol nad 5,17 mmol/l, zvýšený „zlý“ LDL cholesterol nad 2,6 mmol/l a znížený „dobrý“ HDL cholesterol pod 1,2 mmol/l u mužov a pod 1,4 mmol/l u žien, zvýšené triglyceridy (tuky) v krvi nad 1,9 mmol/l. 3. Cukrovka 4. Dedičná dispozícia 5. Pohlavie - u mužov vek nad 45 rokov a nad 55 rokov u žien 6. Fajčenie - vo vyspelých krajinách Európy a v USA je v posledných desaťročiach zaznamenaný výrazný pokles počtu fajčiarov. Na Slovensku sa doteraz nedosiahli uspokojivé výsledky v boji proti fajčeniu. Pritom riziko u fajčiarov sa po vynechaní fajčenia rýchlo zmenšuje na úroveň rizika nefajčiarov. 7. Obezita: Obezita je stav, charakterizovaný nadmerným ukladaním telesného tuku. K hodnoteniu stupňa obezity sa používajú rôzne hmotnostné indexy, napr. Brocov index = telesná hmotnosť (kg) / (výška (cm) - 100) 8. Psychosociálne rizikové faktory (stres, depresia, nízka socioekonomická úroveň a pod). Primárna prevencia Primárna prevencia sa zameriava na identifikáciu rizikových faktorov a ich elimináciu. V popredí kardiovaskulárnej primárnej prevencie je úprava hmotnosti, udržanie krvného tlaku, perfektného periférneho prekrvenia, normálnych hodnôt glykémie a lipidov. Výživa Človek by si mal zlepšiť svoje stravovanie bez toho, aby držal diétu. Jedenie predstavuje jedno z najväčších potešení v živote. Zdravá, vyvážená strava spôsobí, že jedinec sa bude cítiť oveľa lepšie a tým aj zníži sa jeho riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Je oveľa lepšie začať s jedením zdravých jedál, ktoré prinášajú potešenie, ako jesť nechutnú diétu. Smutnou, ale zároveň dobrou správou je, že jediná diéta, ktorá skutočne účinkuje je zmena stravovania do konca života. Čo konzumovať ? Veľa ovocia a zeleniny (aspoň 5 - 7 porcií denne). Požívať rôzne obilniny, najmä celozrnné. Vyberať si nízkotučné výrobky alebo výrobky bez tuku. Používať mäkké margaríny, dávať prednosť nenasýteným mastným kyselinám, ktoré obsahujú slnečnicový, kukuričný, repkový a olivový olej namiesto masla a iných živočíšnych tukov. Jesť viac rýb, strukovín a chudého mäsa. Rýchla chôdza a výdatnejšie telesné cvičenie redukuje riziko ischemickej choroby srdca V kardiovaskulárnych štúdiách bolo zistené, že rýchla chôdza a výdatnejšie telesné cvičenie pomáha znižovať riziko ischemickej choroby srdca. V jednej štúdii bolo v USA v roku 1986 zapojených viac než 72 tisíc sestier. Sestry boli sledované 8 rokov. Vyplňovali dotazníky, v ktorých uvádzali celotýždenné skóre fyzickej aktivity. Zároveň bol u nich sledovaný výskyt ochorení alebo úmrtí na infarkt. Výsledky ukázali, že fyzická aktivita ich chránila pred ochoreniami srdca dokonca aj vtedy, keď sa brali do úvahy ostatné rizikové faktory ako napr. fajčenie a nadváha. Ženy, ktoré vykonali v priebehu týždňa 1,5 hodiny telesných cvičení alebo tri hodiny rýchlej chôdze mali podstatne nižší výskyt srdcových ochorení. Rýchla chôdza mala väčší efekt než chôdza v miernom tempe. Rýchla chôdza mala podobné účinky ako cvičenie. Ženy, ktoré boli na začiatku štúdie inaktívne, ale začali pravidelne chodiť, mali nižší výskyt srdcových ochorení ako ženy, ktoré viedli sedavý spôsob života. Alkohol - s troškou ďalej zájdeš Ženy, ktoré vypili 3-6 g alkoholu denne mali o 14 % nižšie riziko ochorenia na vysoký tlak než tie, ktoré nepili vôbec. Tohoto pôžitku si ale nemožno dopriať viac, než je zdravé! Ženy, ktoré vypijú viac než 18 g alkoholu denne majú vyššie riziko vysokého tlaku. Výskumníci sledovali spotrebu alkoholu u 71 tisíc žien stredného veku (25-42 ročné) po dobu 8 rokov. U žien bola sledovaná spotreba alkoholu pomocou dotazníkov a tlak krvi im sledovali lekári. Ženy, ktoré pili 3 - 6 g alkoholu denne mali znížené riziko vysokého tlaku. Ženy ktoré pili viac než je bežná dávka boli vo zvýšenom riziku výskytu vysokého tlaku krvi. Keď výskumní pracovníci porovnávali rozdiely medzi typmi alkoholických nápojov zistili, že ľahké pivo pomáhalo znižovať riziko hypertenzie. V skupine žien, ktoré pili najviac nebol rozdiel medzi pivom, vínom alebo destilátmi. Zistili aj, že nebolo zvýšené riziko pri občasnom pití, napr. ak v priebehu troch dní v týždni je vypité viac. Výskumy a populačné štúdie ukázali potenciál pre prevenciu. Podľa niektorých prieskumov až 80 % ischemickej choroby srdca a až 90 % cukrovky 2. typu by mohlo byť odvrátených prevenciou a to zmenou faktorov životného štýlu. Asi jedna tretina rakovinových ochorení by sa tiež mohla znížiť preventívnymi opatreniami (zdravé stravovanie, udržiavanie si normálnej hmotnosti a cvičením v priebehu celého života). Sekundárna prevencia Sekundárna prevencia sa zameriava na spomalenie vývoja vzniknutého ochorenia a spolu s aktivitami primárnej prevencie objektom záujmu je kardiovaskulárne ochorenie, sledovanie jeho vývoja a optimalizácia liečby. Postupnosť krokov klinického vyšetrenia 1. Klinické vyšetrenie u lekára začína z anamnézy (vek, pohlavie, menopauza, fajčenie, antikoncepcia, sociálny status, zamestnanie, anamnéza kardiovaskulárnych ochorení v rodine). 2. Druhým krokom je meranie výšky a hmotnosti, zistenie BMI (body mass index). 3. Tretí krok je biochemické vyšetrenie krvi – glykémia, lipidový status, a iné zložky skríningu. 4. Dopplerovské USG vyšetrenie srdca a ciev. 5. Zhodnotenie rizík a stavu pacienta. 6. Stanovenie liečebného režimu a lekárske kontroly. Manažment kardiovaskulárneho ochorenia Redukcia hmotnosti Priamy vzťah medzi obezitou a výškou krvného tlaku u mužov i žien potvrdili viaceré veľké epidemiologické štúdie. Takisto sa potvrdilo, že u obéznych pacientov s hypertenziou sa krvný tlak po redukcii hmotnosti znižuje alebo niekedy dokonca normalizuje. · Korelácia medzi obezitou v výškou TK · už pri redukcii hmotnosti o 5 % klesá TK a zlepšuje sa citlivosť na inzulín · pri redukcii do 10 kg klesá v priemere systolický TK o 6 mm, diastolický o 3 mm · obézni hypertonici vyžadujú vysoké dávky a mnohopočetné kombinácie liekov Redukcia alkoholu Pokiaľ nemá pacient s hypertenziou aj ochorenie pečene, pankreasu alebo mu lekári odporúčajú vylúčiť príjem alkoholických nápojov z iných príčin, nie je nutné, aby bol totálny abstinent. Redukcia príjmu soli Hoci človek potrebuje denne prijať 2-4 g soli v závislosti od stupňa fyzickej aktivity, v súčasnosti prijíma 8-15 g (údaje z priemyslových, vyspelých krajín). Pokiaľ ide o minerálne vody, je treba sledovať obsah sodíka v nich. V 1 litri obsahuje napr. Korytnica len 6 mg sodíka, Kláštorná 71 mg a Fatra až 800 mg sodíka. Šport Ideálny: golf, cyklistika, lyžovanie, beh. Vhodné: tenis, futbal, plávanie, stolný tenis. Nevhodné: squash, hokej, basketbal, všetky druhy súťažného športu. Rôzne prieskumy a sledovania ukazujú ... K dispozícii sú jasné dôkazy o tom, že nezdravé stravovanie a nedostatočná pohybová aktivita sú hlavnými príčinnými faktormi ischemickej choroby srdca, mozgových príhod, niektorých druhov rakoviny, cukrovky 2. typu, vysokého krvného tlaku, obezity, osteoporózy, zubného kazu a iných ochorení. Zdravá strava a primeraná telesná aktivita redukujú riziko smrteľných chorôb tým, že ovplyvňujú tuky v krvi, krvný tlak, krvnú zrážanlivosť, telesnú hmotnosť, glukózovú toleranciu, inzulínovú rezistenciu a iné metabolické zmeny ako napr. steroidné hormóny a rastové faktory. Fyzická aktivita redukuje stres, napätie a depresiu. Konzumácia zeleniny a ovocia, množstvo a kvalita zjedeného tuku, spotreba soli sú najdôležitejšími prvkami pre prevenciu nielen srdcovo-cievnych ochorení, ale aj rakoviny. Udržiavanie normálnej hmotnosti a primeraná telesná aktivita počas celého života sú najúčinnejšie spôsoby prevencie cukrovky a iných chronických ochorení. Poznanie rizík a chopenie sa príležitostí Zdravé srdce je pre plnohodnotný život, bez ohľadu na vek a pohlavie, nevyhnutné. Viac než 60 % žien pokladá za najväčšie ohrozenie svojho zdravia rakovinu prsníka. Úmrtia na ochorenie srdca a porážku sú v skutočnosti u nich 8x častejšie. Aj z tohoto dôvodu je Svetový deň srdca v roku 2003 zameraný na uvedenú tému, aby si ženy na celom svete uvedomili význam zdravého srdca pre život. Zdravým životným štýlom sa dá predchádzať ochoreniam srdca a porážke. Preto sú aktivity tohoročného dňa zamerané na podporovanie zdravého spôsobu života pre ženy a ich blízkych. Pohyb, prostredie bez tabaku, zdravá výživa, udržiavanie správnej telesnej hmotnosti a príležitostné meranie krvného tlaku sú opatrenia, ktoré tomu napomáhajú. Čomu sa vyhýbať ? · Jedlám, ktoré majú vysoký obsah kalórií, ale nízku výživovú hodnotu, napr. nealkoholickým nápojom, sladkostiam, sladkému pečivo a koláčom. · Jedlám, ktoré obsahujú veľké množstvo živočíšneho tuku a cholesterolu, napr. plnotučnému mlieku, tučným mäsám, maslu a tvrdým margarínom Tuk z mäsa a kožu z hydiny je lepšie odstrániť. · Vyhýbajte sa smaženiu. Pripravujte jedlá tak, aby ste v nich znížili obsah tuku. Vhodné je varenie, pečenie, zapekanie a dusenie. · Znížte množstvo soli v strave najmä vtedy, ak máte zvýšený krvný tlak. Čo ešte môžete urobiť pacient po zistení kardiovaskulárneho ochorenia? Pomôcť rodine, priateľom a kolegom z práce môže každý tým, že bude lobovať u nadriadených, u vládnych predstaviteľov a všetkých, ktorí môžu zabezpečiť zdravé stravovanie v školách, na pracoviskách a v obchodoch. Stratégie Stravovanie a telesná aktivita ovplyvňujú zdravie počas celého života, dokonca už v časnom veku. Preto programy, ktoré majú ovplyvňovať stravovanie a fyzickú aktivitu musia byť naplánované na obdobie celého života, počnúc tehotenstvom, dojčením, detskou výživou, až do vyššieho veku, kedy má výživa veľký vplyv na zdravé starnutie. Programy týkajúce sa zdravia detí a mládeže napr. v školách by mali zdôrazňovať nielen terajšiu výživu, ale tiež vytvoriť stravovacie návyky, ktoré vedú k prevencii neinfekčných ochorení a k dobrému zdraviu počas celého života. Aj keď nastal výrazný pokrok v liečbe neinfekčných ochorení a vo farmakologickom ovplyvňovaní mnohých rizikových faktorov, z pohľadu verejného zdravia je najväčší potenciál v ovplyvňovaní rizikových faktorov v populácii pomocou všadeprítomných zmien životného štýlu najmä, spôsobom stravovania a pravidelnou pohybovou aktivitou. Je to lacná a udržateľná cesta na boj s týmito chorobami. Úspešná primárna prevencia nielenže redukuje ľudské utrpenie, ale zvyšuje ekonomickú produktivitu a znižuje stále rastúce náklady na liečbu. Cukrovka a fajčenie - fatálna kombinácia Ženy, ktoré majú cukrovku 2. typu a sú silné fajčiarky majú 2x vyššie riziko úmrtia ako ich nefajčiarske proťajšky. Výskumníci z Harvardskej školy verejného zdravotníctva v Bostone sledovali 7 401 žien s 2. typom cukrovky (cukrovka nezávislá na inzulíne) počas 20 rokov. Pri prieskume zobrali do úvahy aj ich fajčiarske návyky a vystavenie iným rizikovým faktorom kardiovaskulárnych chorôb. Bolo porovnané riziko fajčiarok a žien, ktoré nikdy nefajčili. Riziko úmrtia rástlo s počtom vyfajčených cigariet. Tie, ktoré fajčili 35 cigariet denne mali riziko úmrtia dvojnásobne vyššie. Tie, ktoré prestali fajčiť mali len mierne zvýšené riziko oproti nefajčiarkam. Výskumníci v závere zhrnuli výsledky tak, že cukrovka 2. typu spolu s fajčením je veľmi riziková kombinácia. Zanechanie fajčenia podstatne redukuje riziko úmrtia. Diabetikom treba veľmi dôrazne odporučiť, aby fajčenie zanechali Americkej srdcovej asociácie (The American Heart Association - AHA) - pohybová aktivita prospešná pre lekárov aj pre ich pacientov Nové stanovisko AHA o fyzickej aktivite hovorí, že zdravotnícki pracovníci by mali predpisovať pohybovú aktivitu v rámci prevencie, ale aj liečby srdcovocievnych ochorení. Správa bola publikovaná v čísle 06/2003 časopisu Circulation. Stanovisko vychádza z údajov 44 rôznych vedeckých štúdií a poskytuje lekárom informácie o tom, čo môžu od ""predpisovania"" pohybovej aktivity očakávať. Povzbudzuje lekárov a iných poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti k tomu, aby sami boli viac telesne aktívni a stali sa poradcami pre pohyb. Výsledky prieskumov hovoria, že pravidelný pohyb môže byť pre pacienta s mierne zvýšeným tlakom krvi jediným liečebným prostriedkom. Niektoré štúdie poskytujú informácie o tom, že cvičenie kombinované s miernou stratou hmotnosti je pre prevenciu a liečbu cukrovky 2. typu také účinné ako niektoré lieky. Literatúra: G. Assmann, R. Carmena, et al.: Klinická doporučení 1998 Mezinárodní komise pro prevenci ischemické choroby srdeční. Nutrition, Metabolism and cardiovascular Disease vol. 8, issue 3, 1998. Rosival, L., Zikmund, V., a kol.: Preventívna medicína. Osveta, Martin, 1992, s. 100-125. Kumar & Clark. Clinical Medicine, 5. Edition, 2002, c. 11-12, W. B. Saunders, Edinburgh, s. 701-832. * Doporučenie WHO – 1999 sa snaží vystihnúť kontinuálnosť tohto prechodu ďaleko jemnejším rozdelením prechodu medzi ”optimálnym” TK a miernou hypertenziou. Hranice sú: Optimálny TK pod 120/80 mmHg. ďalej normálny TK - pod 130/85. Ďalej vyšší normálny TK – pod 140/90, 1. st. hypertenzie – mierna – pod 160/100 s podskupinou hraničná hypertenzia pod 150/95, 2. st. hypertenzie – stredne pokročilá – pod 180/110, 3. st. hypertenzie – ťažká – nad 180/110 (vrátane). U izolovanej systolickej hypertenzie je diastolický tlak ešte v normálnych medziach, ale systolický je už cez 140, zase s hraničnou podskupinou systolického TK 140-149. Rozmedzie najvyššie ”normálneho” TK je vhodné napr. pri incipientnej diabetickej nefropatii. Existencia a rozsah aterosklerózy tepien je vhodné overiť Dopplerovským ultrazvukovým vyšetrením príslušnej oblasti. Spracovala: Dagmar Kovalová, JLF UK Martin